Tchaj-wan a USA si pripomínajú masakru na Námestí Tchien-an-men
Tchaj-wan a USA si pripomenuli 36. výročie zásahu proti demonštrantom na Námestí Tchien-an-men, pričom zdôraznili dôležitosť slobody a demokracie.
Tchajwanský prezident a americký minister zahraničných vecí verejne vyjadrili spomienku na obete masakry na Námestí nebeského pokoja z roku 1989, pričom zdôraznili význam nezabúdania na túto tragédiu.
Content: Tchaj-pej 5. júna (TASR) – Tchajwanský prezident Laj Čching-te a americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ostro odsúdili potlačenie prodemokratických demonštrácií v Číne v roku 1989 a zdôraznili potrebu pripomínať si obete a bojovať za slobodu. Udalosti spred 36 rokov si pripomenuli napriek snahám Pekingu o cenzúru.
„Pamätáme si obete, ktoré pred nami bojovali za slobodu. Uvedomujeme si hodnotu slobody a nemôžeme zatvárať oči pred tým, ako autoritárske režimy po celom svete ohrozujú demokraciu a právny štát,“ uviedol prezident Laj na sociálnej sieti.
Minister Rubio vo svojom vyhlásení zdôraznil, že svet nikdy nezabudne na udalosti zo 4. júna 1989, a ocenil odvahu čínskych občanov, ktorí sa zasadzovali za svoje základné práva. „Dnes si pripomíname hrdinstvo tých, ktorí obetovali životy za slobodu a tých, ktorí sú dodnes prenasledovaní za to, že žiadajú spravodlivosť za to, čo sa stalo v roku 1989,“ povedal Rubio.
Rubio dodal, že princípy slobody, demokracie a sebaurčenia sú univerzálne hodnoty, ktoré nemôže Komunistická strana Číny vymazať. Rubio, známy obhajca ľudských práv, dlhodobo kritizuje čínsku vládu, najmä v súvislosti s porušovaním práv ujgurskej menšiny.
Protesty na Námestí nebeského pokoja vypukli po smrti Chu Jao-panga, bývalého generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny, ktorý bol zástancom reforiem. Študenti a občania sa začali zhromažďovať na námestí po jeho smrti 15. apríla 1989, aby vyjadrili svoje požiadavky na demokratizáciu.
Čínska armáda zasiahla 2. júna 1989 a dostala rozkaz vypratať Námestie nebeského pokoja. V noci z 3. na 4. júna vojaci obkľúčili námestie a násilne rozohnali demonštrantov, ktorí tam protestovali už šesť týždňov.
Počas zásahu prišlo o život množstvo ľudí, presný počet obetí však zostáva neznámy.
Zatiaľ čo svet si pripomína túto tragédiu, v Číne je táto téma tabu. Taiwan, ktorý Čína považuje za svoju provinciu, si udalosti pripomenul a zdôraznil svoju odhodlanosť brániť svoju demokraciu. Čína opakovane hrozí Taiwanu vojenskou silou, ak sa pokúsi o vyhlásenie nezávislosti.
