Tisíce kráčajú v spomienke na Srebrenicu: Cesta pravdy a zmierenia

S úctou k obetiam genocídy v Srebrenici začal tisíce ľudí náročný pochod z východobosnianskej obce Nezuk, dlhý 100 kilometrov.

Content: Sarajevo 8. júla (TASR) – Takmer 7000 ľudí sa vydalo na cestu pietneho pochodu, aby si uctili pamiatku obetí genocídy v Srebrenici, ktorá sa odohrala v júli 1995. Pochodníci kráčajú 100 kilometrov dlhú trasu z východobosnianskej obce Nezuk, kam sa pred tromi desaťročiami uchýlili prví preživší po masakre, ktorú spáchali bosnianskosrbské jednotky pod vedením generála Ratka Mladiča na mesto Srebrenica, vtedajšiu ochrannú zónu OSN. Informovala o tom agentúra AFP.

Cieľom pochodu je Pamätné centrum Srebrenica v Potočari, kde sú pochované pozostatky väčšiny obetí. Účastníci sa vo štvrtok zúčastnia spomienkových obradov a v piatok uložia do zeme ostatky siedmich novoidentifikovaných obetí. Doteraz bolo identifikovaných a dôstojne pochovaných približne 7000 obetí masakry, no osud približne 1000 ľudí zostáva neznámy.

Väčšina obetí bola prenasledovaná a zavraždená pri pokuse o útek zo Srebrenice cez okolité lesy. Ich telá boli hádzané do narychlo vyhĺbených masových hrobov a neskôr premiestňované, aby sa zakryli stopy zločinu.

Medzi účastníkmi tohtoročného pochodu je aj 65-ročný Amir Kulaglič, bývalý vojak bosnianskej armády, ktorý v čase masakry v Srebrenici bojoval. V rozhovore pre AFP spomínal, ako mu pred 30 rokmi trvalo sedem dní a osem nocí, kým sa dostal do bezpečia.

Napriek neustálym útokom a bombardovaniu bosnianskosrbskými silami, bol Kulaglič medzi prvými, ktorí dorazili do Nezuku. Viedol kolónu utečencov, ktorá sa na začiatku tiahla takmer 11 kilometrov. Jeho otec a ďalší príbuzní túto cestu neprežili.

Ďalšia účastníčka, 37-ročná Elvisa Mašičová, sa pre AFP vyjadrila, že sa na pochod prihlásila, aby lepšie pochopila utrpenie svojho otca a ďalších rodinných príslušníkov. Osud jej otca zostáva neznámy. Zvyšky väčšiny členov rodiny, často len "jedna alebo dve kosti", boli nájdené a pochované.

Počas vojny v Bosne (1992 – 1995) medzi chorvátskymi, moslimskými a srbskými komunitami zahynulo približne 100 000 ľudí. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) uznal Ratka Mladiča (83) a bývalého vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča (80) za vinných z vojnových zločinov a genocídy a odsúdil ich na doživotné tresty.

Napriek tomu, že Mladič a Karadžič sú vo väzení, srbskí lídri v Bosne a Srbsku často zľahčujú alebo popierajú rozsah tragédie v Srebrenici, a to aj napriek presvedčivým dôkazom. Kulaglič však dúfa, že nová generácia Srbov si uvedomí zločin, ktorý spáchali ich predkovia, a požiada o odpustenie. "Odpustíme a pokúsime sa vybudovať novú Srebrenicu, mesto mieru, tolerancie a vzájomnej úcty," povedal Kulaglič.

Pochod mieru sa koná od roku 2005 a počet účastníkov každým rokom rastie. Jeho cieľom je zachovať pamiatku obetí genocídy v Srebrenici a podporovať zmierenie.