Tragédia na Patrónke: Pred 95 rokmi výbuch pripravil o život mladé ženy

Bratislava si v týchto dňoch pripomína smutné výročie. Pred 95 rokmi otriasla továreň na Patrónke, kedysi symbol priemyselného rozmachu, tragická explózia.

Content: Bratislava, 18. októbra – Patrónka, kedysi pulzujúce srdce priemyslu vtedajšieho Prešporka, niesla v sebe prísľub pokroku a zamestnania pre tisíce ľudí. V časoch najväčšej slávy tu pracovalo až 3000 osôb, ktoré vyrábali vojenské strelivo, súčiastky a náboje. Avšak, 20. október 1930 sa do histórie továrne zapísal čiernym písmom. Výbuch, ktorý otriasol Patrónkou, navždy zmenil životy siedmich mladých žien. V pondelok si pripomíname 95. výročie tejto tragédie.

Továreň patrila spoločnosti Roth, založenej v roku 1866 vo Viedni bratmi Georgom a Johannom Rothovcami. Rýchlo sa stala významným hráčom na trhu s muníciou v Rakúsko-Uhorsku. „V roku 1867 sa vedenie spoločnosti rozhodlo založiť závod v Prešporku, ktorý mal zásobovať uhorskú armádu Honvédség. Výroba v Bratislave sa začala v roku 1871 ako pobočka viedenskej spoločnosti G. Roth, známa ako Patrónka,“ uviedla pre TASR Zdenka Hešterová, vedecká pracovníčka z Vojenského historického ústavu SR (VHÚ).

Od skromných začiatkov s 50 zamestnancami sa závod rozrástol na 740 pracovníkov v roku 1890, pričom prevažovali ženy. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 dosiahol počet zamestnancov 3000. Produkcia bola obrovská – denne opúšťali brány závodu státisíce nábojníc a striel.

Po vzniku Československej republiky prešiel podnik v roku 1922 nostrifikáciou a v roku 1928 získala majoritný podiel Brnenská Zbrojovka. Komplex muničnej továrne zahŕňal budovu riaditeľstva, obytné budovy, rozsiahle výrobné haly, zlievareň, lisovňu, valcovňu, sústružňu, sklady materiálu a tovaru, pracháreň, kotolňu, elektrickú centrálu a strelnicu. Nechýbala ani hasičská zbrojnica, svedčiaca o častých výbuchoch v továrni.

Najtragickejší z nich sa odohral v osudné popoludnie 20. októbra 1930. „Pri explózii a následných rozsiahlych popáleninách zomrelo sedem mladých robotníčok. Najmladšie, Antónia Zegerová a Mária Haraslinová, mali len 17 rokov. Medzi obeťami boli aj 21-ročné Angela Zužičová, Alžbeta Falatová a Mária Darovcová, 18-ročná Františka Škvárová a 19-ročná Mária Bohunská. V tom čase závod zamestnával približne 800 robotníkov. V dielni, kde došlo k výbuchu, sa vyrábali svetelné vložky do špeciálnych striel,“ doplnila Hešterová.

V čase výbuchu pracovali v dielni aj ďalšia robotníčka a dvaja muži pri strojoch. „Podľa technického riaditeľa závodu k výbuchu zmesi pre plnenie svetelných striel došlo pravdepodobne tak, že jedna z lisovaných striel uviazla v lise. Po jeho otvorení vyletela a odrazom o kovový predmet spôsobila iskru. Tá zapálila asi kilogram strelného prachu s prímesou svetelných látok, ktoré boli rozpracované na stole. K rovnakému záveru dospela aj súdna komisia,“ priblížila Hešterová.

Po zapálení prachu nasledovala mohutná explózia a celú miestnosť zachvátili plamene. Dvaja robotníci a 31-ročná Mária Šrámková stihli utiecť. Niekoľko mladých žien zostalo ležať v miestnosti, niektoré horiace vybiehali na dvor, kde sa ich ostatní snažili uhasiť. Svedkovia hovorili, že sa ženy premenili na "živé pochodne". Po prevoze do nemocnice všetky postupne zomreli.

„Budova bola našťastie izolovaná od ostatných oddelení Patrónky a oheň bol rýchlo uhasený robotníkmi továrne a hasičmi. Tlaková vlna však rozbila okná na všetkých budovách Patrónky. Hasiči zasahovali pod velením Vojtecha Rajnohu. Výbuch zničil aj veľkú časť inventára a strojového zariadenia,“ objasnila vedecká pracovníčka.

Len pár mesiacov po výbuchu, v noci z 5. na 6. júla 1931, vypukol v sklade továrne rozsiahly požiar. Hasiči z okolitých obcí ho dostali pod kontrolu až nadránom. Obyvatelia, ktorí si pamätali októbrový výbuch, v panike utekali z okolia továrne a polícia ich nachádzala v lesoch aj kilometre od Patrónky.

Najväčší rozmach však mal závod dávno za sebou. Napriek tomu v rokoch 1932 až 1935 tu pracovalo v 16 objektoch ešte 500 zamestnancov s priemernou dennou produkciou milión nábojov, určených prevažne na export do Belgicka, Anglicka a Austrálie. „Vzhľadom na nevýhodnú polohu bratislavského závodu bolo rozhodnuté o jeho premiestnení na relatívne bezpečnejšie miesto. Ministerstvo národnej obrany stanovilo podmienku ďalších objednávok, že všetko objednané puškové a guľometné strelivo bude už od roku 1930 vyrobené v novom závode v Považskej Bystrici,“ povedala Hešterová.

Zbrojovka Brno v januári 1929 odkúpila väčšinu akcií firmy Roth a premenovala ju na Československé muničné a kovodelné závody. Spočiatku fungovali ako sesterský závod Zbrojovky Brno. V roku 1935 došlo k ich zlúčeniu s novým názvom Československá zbrojovka, úč. spol. Brno, závody v Považskej Bystrici, v rámci koncernu Zbrojovky označovaný ako závod II.

Pôvodný hlavný závod na Patrónke upadal. Po roku 1935 tu pracovalo už len zhruba 200 zamestnancov. Výrobu v rokoch 1935 až 1937 postupne demontovali a presunuli do Považskej Bystrice. Osud Patrónky sa zavŕšil v roku 1936, kedy správna rada Zbrojovky rozhodla o likvidácii fabriky.

Po zániku výroby však areál Patrónky nezačal pokojnejšiu kapitolu. Miesto odkúpil v roku 1937 zemský spolok, ktorý viedol Ústav pre zmrzačených. Po vzniku Slovenského štátu zriadili v Patrónke prechodný tábor pre Židov z Rakúska, Čiech a čiastočne i zo Slovenska, čakajúcich na vysťahovanie do Palestíny.

Na rovnakom mieste začiatkom marca 1942 vzniklo koncentračné stredisko na zhromažďovanie a zaraďovanie židovských osôb do transport