Trump a Katarský Emir Rokujú o Gaze a Iráne

Donald Trump a katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání budú počas stretnutia v Bielom dome diskutovať o možnosti dosiahnutia prímeria v Pásme Gazy a o obnovení jadrových rokovaní s Iránom.

Content: Washington, 16. júla (TASR) – Bývalý americký prezident Donald Trump bude v stredu s katarským emirom Tamímom bin Hamadom Ál Sáním rokovať o možnostiach dosiahnutia prímeria medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy. Informoval o tom izraelský novinár Barak Ravid z portálu Axios na sociálnej sieti X, citujúc agentúru Reuters.

Stretnutie v Bielom dome má zahŕňať aj diskusiu o obnovení rokovaní medzi USA a Iránom s cieľom dosiahnuť novú dohodu o jadrovom programe Teheránu, uviedol Ravid s odvolaním sa na informácie zo zdroja oboznámeného s touto problematikou.

V katarskej Dauhe od 6. júla prebieha ďalšie kolo nepriamych rokovaní medzi Izraelom a hnutím Hamas. Delegácie diskutujú o návrhu prímeria, ktorý podporujú Spojené štáty a ktorý by mal trvať 60 dní. Podľa tohto návrhu by Hamas mal prepustiť zostávajúcich rukojemníkov a izraelské sily by sa mali stiahnuť z určitých častí Pásma Gazy. Súčasťou návrhu sú aj rokovania o trvalom ukončení konfliktu, ako informuje agentúra Reuters.

Steve Witkoff, osobitný vyslanec Trumpovej administratívy pre Blízky východ, vyjadril v nedeľu nádej v súvislosti s možnosťou dosiahnutia dohody o prímerí.

Sprostredkovatelia rokovaní medzi Izraelom a Hamasom – Spojené štáty, Katar a Egypt – sa snažia o dosiahnutie dohody. Avšak BBC počas uplynulého víkendu uviedla, že podľa palestínskych predstaviteľov sa tieto nepriame rokovania blížia k zlyhaniu. Hlavné prekážky predstavujú otázky stiahnutia izraelských vojsk a spôsobu distribúcie humanitárnej pomoci v Pásme Gazy.

Konflikt v Pásme Gazy sa začal v októbri 2023 po útoku Hamasu na Izrael, pri ktorom podľa izraelských údajov zahynulo 1200 ľudí a približne 250 bolo unesených.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze uvádza, že pri izraelských útokoch zahynulo viac ako 58 000 Palestínčanov. Vojna zároveň vyvolala humanitárnu krízu, hlad a vnútorné vysídlenie obyvateľstva Pásma Gazy. V súvislosti s konfliktom sa čoraz častejšie hovorí o genocíde, pričom tento pojem používajú niektoré ľudskoprávne organizácie, právnici a v posledných mesiacoch aj niektorí izraelskí historici. Izrael akékoľvek obvinenia z genocídy odmieta a zdôrazňuje historické okolnosti svojho vzniku po holokauste počas druhej svetovej vojny.

V priebehu tohto roka už v Pásme Gazy platilo prímerie takmer dva mesiace, počas ktorého Hamas prepustil 33 izraelských rukojemníkov výmenou za 1800 väznených Palestínčanov. Izrael však neskôr obnovil boje, rozšíril vojenské operácie a na 11 týždňov úplne zablokoval prísun humanitárnej pomoci do vojnou zničeného územia.