Trump-Putin na Aljaške: Stretnutie v tieni výročia ruskej osady

Stretnutie prezidentov USA a Ruska sa koná v čase, keď si pripomíname éru Ruskej Ameriky a jej koniec predajom Aljašky.

Content: Bratislava/Anchorage 14. augusta (TASR) – Plánované stretnutie prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina na aljašskej pôde prichádza takmer presne na 241. výročie založenia prvej ruskej osady na tomto území. Táto zhoda okolností pridáva schôdzke lídrov globálnych mocností ďalší rozmer, prepojený s minulosťou, kedy Aljaška bola súčasťou ruského impéria.

Už v 18. storočí Rusi prejavovali záujem o severozápadné pobrežie Ameriky, najmä kvôli obchodu s cennými kožušinami. Avšak, systematické osídľovanie Aljašky začalo až v druhej polovici tohto storočia. Priekopníkom bol ruský obchodník a moreplavec Grigorij Šelichov, ktorého expedície položili základy pre vznik Ruskej Ameriky.

Šelichova lákala predstava zisku a využitia bohatstva, ktoré táto rozsiahla krajina ponúkala. V auguste 1783 vyplávali tri lode so 192 ľuďmi na palube, vrátane Šelichova, jeho manželky a detí. Po ročnej plavbe dorazili na ostrov Kodiak.

Napriek varovaniam od iných ruských obchodníkov, ktorí už mali skúsenosti s nepriateľským správaním domorodcov, Šelichov sa rozhodol založiť osadu. 14. augusta 1784, s požehnaním cárovnej Kataríny II., založil na ostrove Kodiak, v Zátoke troch svätých, prvú stálu ruskú osadu – Pavlovský prístav (Pavlovskaja gavaň), dnešné mesto Kodiak. Táto osada sa na dve desaťročia stala prvým hlavným mestom Ruskej Ameriky, čo dodnes pripomínajú názvy ulíc a pravoslávne chrámy.

Okrem prieskumu pobrežia, mapovania územia a obchodovania s domorodcami, Šelichov v osade zriadil aj školu, kde sa 25 eskimáckych detí učilo písať a čítať v cyrilike a počítať.

Po Pavlovskom prístave vznikli na Aljaške ďalšie ruské osady, no počet ruských osadníkov nikdy nepresiahol 800. Od konca 18. storočia tu pôsobila aj ruská pravoslávna cirkev. Napriek založeniu Rusko-americkej spoločnosti v roku 1799 sa cárskemu Rusku nepodarilo Aljašku plne kolonizovať.

Éra Ruskej Ameriky sa uzavrela v druhej polovici 19. storočia predajom Aljašky Spojeným štátom. Dohodu o kúpe podpísal 30. marca 1867 americký minister zahraničných vecí William Henry Seward. Rusko za Aljašku inkasovalo 7,2 milióna dolárov, čo by dnes predstavovalo približne 125 miliónov USD.

V USA sa po kúpe objavovali vtipy o "Sewardovej chladničke" a "hore ľadu". Kritika však utíchla, keď sa ukázalo, že kúpa Aljašky bola pre USA strategicky aj ekonomicky veľmi výhodná. Otvorila prístup k nerastnému bohatstvu, rybolovu, lovu zveri a spracovaniu kožušín. Dnes sú hlavným zdrojom bohatstva Aljašky rozsiahle náleziská ropy.

Slávnostné odovzdanie Aljašky Spojeným štátom sa uskutočnilo 18. októbra 1867 v Novom Archangelsku (Sitka), sídle ruského guvernéra Aljašky. Tým sa po takmer 125 rokoch skončila ruská nadvláda nad týmto územím.

Aljaška, objavená v roku 1741 dánskym moreplavcom Vitusom Jonassenom Beringom v službách ruského námorníctva, je najväčší a jeden z najmladších štátov USA. 49. štátom sa stala 3. januára 1959, ako prvý štát, ktorý nesusedí s ostatnými americkými štátmi. V tom istom roku sa k USA pripojil aj Havaj.