Trump vidí "veľmi dobrý pokrok" v rozhovoroch s Iránom
Trump označil najnovšie kolo rokovaní s Iránom za "veľmi dobré". Signalizuje sa posun v snahe o novú jadrovú dohodu?
Bývalý prezident Trump naznačil potenciálny prelom v rokovaniach s Iránom, hoci zdôraznil, že výsledok je neistý. Vyjadril nádej na mierové riešenie, ktoré by zabránilo konfliktu.
Content: Morristown, 26. mája (TASR) – Donald Trump, bývalý prezident Spojených štátov, vyjadril v nedeľu optimizmus ohľadom nedávnych rozhovorov medzi Washingtonom a Teheránom o iránskom jadrovom programe. Po piatom kole rokovaní v Ríme, ktoré označil za "skutočný, vážny pokrok," naznačil možnosť pozitívneho vývoja. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
"Myslím si, že by sme mohli mať dobré správy o Iráne," povedal Trump pred odletom z Morristownu, New Jersey, do Washingtonu. Dodal, že očakáva potenciálne správy "v priebehu nasledujúcich dvoch dní."
Trump zdôraznil, že výsledok rokovaní zostáva otvorený, ale vyjadril silnú túžbu po dohode, ktorá by eliminovala potrebu vojenskej intervencie a zabránila stratám na životoch v Iráne.
Rozhovory, sprostredkované Ománom, predstavujú prvé priame kontakty na vysokej úrovni medzi oboma krajinami od roku 2018, kedy Spojené štáty pod vedením Trumpa jednostranne odstúpili od jadrovej dohody z roku 2015.
Po návrate do Bieleho domu Trump obnovil politiku "maximálneho tlaku" na Irán, pričom opakovane hrozil vojenským zásahom, ak rokovania zlyhajú. Cieľom je zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní, čo Teherán dlhodobo popiera.
Irán sa usiluje o novú dohodu, ktorá by uvoľnila sankcie, ktoré vážne poškodzujú jeho ekonomiku. Po poslednom kole rokovaní iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí upozornil, že "rokovania sú príliš zložité na to, aby sa vyriešili na dvoch alebo troch stretnutiach."
Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busajdí uviedol, že piate kolo rokovaní prinieslo "určitý, ale nie presvedčivý pokrok." Vyjadril nádej, že zostávajúce otázky sa vyriešia v najbližších dňoch.
Po odstúpení USA od jadrovej dohody Irán prestal dodržiavať jej ustanovenia. V súčasnosti obohacuje urán na 60 percent, čo je výrazne nad limitom 3,67 percenta stanoveným v dohode, ale pod úrovňou 90 percent potrebnou pre výrobu jadrových zbraní.
USA požadujú, aby Irán úplne zastavil obohacovanie uránu, čo Washington považuje za nevyhnutné na zabránenie Iránu vo vlastníctve jadrových zbraní. Teherán túto požiadavku odmieta, ale je ochotný obmedziť svoj jadrový program a zaviesť prísnejšie kontroly.
