Uhlíkové clo EÚ: Riziko pre ekonomiku a pracovné miesta?

Zavedenie emisných poplatkov pri dovoze môže podľa ekonóma zvýšiť infláciu a negatívne ovplyvniť stavebníctvo a poľnohospodárstvo.

Content: Bratislava 27. októbra (TASR) - Európska únia (EÚ) plánuje od roku 2026 zaviesť uhlíkové clo, teda emisné poplatky pri dovoze. Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank, Lukáša Kovandu, to môže vážne poškodiť niektoré odvetvia ekonomiky, ohroziť pracovné miesta a vyvolať inflačné tlaky. Kovanda sa odvoláva na analýzu v Energy Economics, ktorá podrobne skúma dopady tohto opatrenia.

"Uhlíkové clo bolo definitívne schválené v máji 2023 ako súčasť balíka Fit for 55. Táto nová regulácia môže mať výrazný dopad. Napríklad, v Českej republike sa očakáva pokles produkcie cementu o 15 % a produkcie ocele až o 20 %. Analýza ukazuje, že na Slovensku by mohla produkcia ocele klesnúť dokonca o 55 % a v Maďarsku výroba hnojív o viac ako 40 %. To by malo negatívny dopad na zamestnanosť v týchto odvetviach," vysvetľuje ekonóm.

Kovanda upozorňuje, že nové dovozné povolenky pravdepodobne zvýšia inflačné tlaky. Dôvodom je, že drahšia výroba v stavebníctve a poľnohospodárstve sa prenesie do vyšších cien nehnuteľností a potravín. "Zdražie bývanie, potraviny a dokonca aj letenky, pretože letecká doprava a s ňou spojená infraštruktúra sú náročné na spotrebu ocele," dodáva.

Hoci je uhlíkové clo primárne zamerané na krajiny mimo EÚ, paradoxne, ich ekonomiky by nemali byť postihnuté tak výrazne ako ekonomiky samotnej Únie, predovšetkým tie vo východnej Európe. Kovanda vysvetľuje, že EÚ bude postupne ukončovať bezplatné prideľovanie priemyselných povoleniek v rámci systému ETS 1 s nábehom dovozných povoleniek.

"Ukončenie bezplatného prideľovania povoleniek EÚ ETS 1 bude tlačiť cenu týchto povoleniek nahor. To zasiahne najmä krajiny východnej časti EÚ, ktoré sú vo všeobecnosti chudobnejšie a stále nesú bremeno energeticky neefektívnej priemyselnej výroby z obdobia pred pádom železnej opony," uzavrel Kovanda.