Ukrajina čelí kritike za oslabovanie kontroly nad štátnymi firmami

Vláda prezidenta Zelenského je pod paľbou kritiky za údajné obmedzovanie nezávislosti dozorných rád v štátnych podnikoch.

Content: Washington 7. decembra (TASR) – Ukrajinská vláda čelí ostrej kritike za kroky, ktoré podľa denníka The New York Times (NYT) oslabujú kontrolu nad štátnymi podnikmi financovanými zo zahraničia. Toto oslabovanie, prebiehajúce počas posledných štyroch rokov, vyvoláva vážne obavy z pretrvávajúcej korupcie, dokonca aj počas vojny s Ruskom. Vyšetrovanie NYT, opierajúce sa o rozsiahle dokumenty a rozhovory s približne dvadsiatimi ukrajinskými a západnými predstaviteľmi, poukazuje na potenciálne ohrozenie efektívneho využívania zahraničnej pomoci.

Západní spojenci Ukrajiny sa po ruskej invázii v roku 2022 ocitli v zložitej situácii. Ako poskytnúť rozsiahlu finančnú pomoc krajine vo vojne a zároveň zabezpečiť, aby sa prostriedky nestratili v korupčných schémach?

Štátne podniky, ktoré ovládajú kľúčové odvetvia ako distribúcia elektriny, nákup zbraní a jadrová energetika, boli dlhodobo vnímané ako zdroje nelegálnych príjmov pre domácu elitu, čo predstavovalo značné riziko pre efektívne využitie zahraničnej pomoci.

V reakcii na tieto riziká Spojené štáty a európske krajiny žiadali posilnenie dohľadu. Konkrétne žiadali, aby externí odborníci v dozorných radách mali právomoc kontrolovať výdavky, vymenúvať manažérov a predchádzať korupcii.

Vyšetrovanie NYT však odhalilo, že ukrajinská vláda systematicky obmedzovala tento dohľad, čím potenciálne otvorila dvere korupcii.

Podľa zistení denníka NYT administratíva prezidenta Zelenského obsadzovala rady lojálnymi osobami, ponechávala niektoré miesta neobsadené a bránila v procese vytvárania plne funkčných rád. Okrem toho mali byť upravené stanovy podnikov, aby sa obmedzila kontrola, udržala vládna kontrola a umožnilo sa míňanie stoviek miliónov dolárov bez transparentného dohľadu.

Dozorné rady majú pritom zohrávať kľúčovú úlohu pri kontrole, umožňujúc nezávislým expertom, často zo zahraničia, preverovať dôležité rozhodnutia štátnych podnikov.

Funkčnosť dozorných rád je v súčasnosti v centre pozornosti v súvislosti s korupčným škandálom, ktorý sa týka Zelenského vlády. Protikorupčné úrady vyšetrujú podozrenia z odčerpania a prania 100 miliónov dolárov zo štátnej jadrovej spoločnosti Enerhoatom, pričom do prípadu sú údajne zapojení ľudia z blízkeho okolia prezidenta.

Hoci Zelenského administratíva kritizovala dozornú radu Enerhoatomu za zlyhanie v prevencii korupcie, práve vláda prezidenta Zelenského mala túto radu fakticky paralyzovať, ako zistil NYT.

Na základe dokumentov a rozhovorov s približne dvadsiatimi západnými a ukrajinskými predstaviteľmi, ktorí úzko spolupracovali s dozornými radami alebo v nich pôsobili, denník NYT odhalil politické zasahovanie nielen v Enerhoatome, ale aj v štátnej elektrárenskej spoločnosti Ukrenerho a v Agentúre pre obstarávanie v armáde. Niektorí z nich hovorili pod podmienkou anonymity, aby mohli opísať dôverné rokovania.

Poradca prezidenta Zelenského sa odmietol k záležitosti vyjadriť a uviedol, že dozorné rady nie sú v kompetencii prezidenta.

Napriek súkromnej kritike ukrajinskej korupcie európski lídri s nevôľou tolerujú túto situáciu s argumentom, že podpora boja proti ruskej invázii má prvoradý význam. Finančné prostriedky na Ukrajinu tak naďalej prúdia, aj keď krajina podkopáva nezávislý dohľad.

„Záleží nám na dobrej správe vecí verejných, ale ten risk musíme prijať,“ povedal Christian Syse, osobitný vyslanec Nórska na Ukrajine, ktorý zastupuje jedného z najväčších darcov Kyjeva. Vysvetlil, že sa tak deje „pretože je vojna. Pretože je v našom záujme Ukrajinu finančne podporiť. Pretože Ukrajina bráni Európu pred ruskými útokmi.“

Prípad dozornej rady Enerhoatomu ilustruje, ako ukrajinskí lídri bránili snahám o zabránenie korupcii. Zelenského administratíva odďaľovala vznik rady a po jej konečnom vytvorení ponechala jedno miesto neobsadené, čím obmedzila jej rozhodovacie schopnosti.

Za normálnych okolností by rada mohla zabrániť rozsiahlej korupcii, ktorú teraz vyšetrujú úrady. Podľa vyšetrovateľov museli dodávatelia projektov Enerhoatomu vyplácať spätné provízie až do výšky 15 percent hodnoty kontraktu.

Zelenskyj bol pritom zvolený v roku 2019 s prísľubom boja proti korupcii. Po ruskej invázii v roku 2022 však uvoľnil protikorupčné pravidlá s cieľom urýchliť nákupy zbraní a chrániť vojenské tajomstvá. Zároveň začal spolupracovať s politikmi a podnikateľmi, ktorých predtým označoval za kriminálnikov.

Škandál okolo Enerhoatomu politicky oslabuje Zelenského a spochybňuje jeho úsilie o vstup Ukrajiny do Európskej únie a NATO, inštitúcií, ktoré sú opatrné pri prijatí krajiny poznačenej korupciou. Zelenskyj považuje obe členstvá za kľúčové pre budúcnosť krajiny.

Ak Kyjev nezakročí proti korupcii, môže stratiť nádej na získanie stoviek miliárd potrebných na povojnovú obnovu. „Bude väčšie váhanie poskytnúť veľké financie,“ povedal Arvid Tuerkner, riaditeľ Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre Ukrajinu.

V spomínanej kauze, známej ako Mindičgate, čelí obvineniam z viacerých trestných činov vrátane rozkrádania, prania špinavých peňazí a nezákonného obohatenia osem ľudí. Medzi nimi je aj bývalý Zelenského obchodný partner Timur Mindič. Zelenského “pravá ruka“ Andrij Jermak odstúpil po tom, čo mu prehľadali dom. Obvinenie voči nemu zatiaľ nevzniesli. Bývalý vicepremiér Olexij Černyšov je obvinený z toho, že si ako úplatok nechal vyplatiť viac než 1,3 milióna dolárov.