Ukrajina: Použitie kazetovej munície si vyžiadalo vyše 1200 obetí
Medzinárodná koalícia upozorňuje na rozsiahle použitie kazetovej munície na Ukrajine, ktorá si vyžiadala už vyše 1200 obetí.
Od začiatku konfliktu na Ukrajine si kazetová munícia vyžiadala stovky civilných obetí.
Content: Ženeva, 15. septembra (TASR) – Medzinárodná Koalícia proti kazetovej munícii (CMC) vo svojej výročnej správe uvádza, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo alebo bolo zranených viac ako 1200 civilistov v dôsledku použitia kazetovej munície. Hoci aj ukrajinské sily túto muníciu použili, správa zdôrazňuje, že Rusko ju nasadzuje vo veľkom rozsahu už od prvého dňa vojny. Agentúra AFP informuje o zisteniach zverejnených v správe.
Ukrajina zaznamenala najvyšší počet obetí spôsobených kazetovou muníciou za rok na celom svete od februára 2022, kedy Rusko začalo vojenskú agresiu. Podľa údajov CMC si použitie tejto munície na Ukrajine vyžiadalo najmenej 193 obetí z celkového počtu 314 zaznamenaných na celom svete v minulom roku. Väčšina z celkového počtu obetí bola zaznamenaná v prvom roku vojny.
Autori správy upozorňujú, že skutočný počet obetí môže byť výrazne vyšší, pretože len v minulom roku bolo zaznamenaných približne 40 útokov kazetovou muníciou, pri ktorých neboli známe počty mŕtvych a zranených.
Kazetová munícia, ktorá môže byť zhadzovaná z lietadiel alebo vystreľovaná z delostrelectva, sa vo vzduchu rozpadne a uvoľní množstvo menších náloží. Mnohé z týchto náloží však po dopade nevybuchnú, čím sa stávajú dlhodobou hrozbou podobnou nášľapným mínam.
K Dohovoru o kazetovej munícii, ktorý zakazuje jej používanie, sa doteraz pripojilo 124 štátov, vrátane 24 členov NATO a 21 členov Európskej únie. Rusko, Ukrajina a Spojené štáty americké medzi signatármi nie sú. K dohovoru sa nepridali ani Mjanmarsko a Sýria, ďalšie dve krajiny, kde boli v minulom roku zaznamenané útoky kazetovou muníciou.
Agentúra AFP pripomína, že Spojené štáty boli v roku 2023 kritizované za rozhodnutie dodať kazetovú muníciu Ukrajine. Odvtedy bolo na Ukrajinu prepravených minimálne sedem zásielok tejto munície.
Litva sa v marci tohto roku stala prvou krajinou, ktorá odstúpila od Dohovoru o kazetovej munícii, pričom ako dôvod uviedla obavy o regionálnu bezpečnosť. Následne Litva, Poľsko, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko oznámili, že zvažujú odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín, taktiež z dôvodu obáv z ruskej agresie.
CMC vo svojej správe zdôrazňuje, že snahy o zavedenie globálnych noriem odsudzujúcich používanie kazetovej munície čelia „znepokojujúcim prekážkam“.
