ÚPN ocení hrdinov boja za slobodu na festivale
ÚPN ocení Pustaja, Dohoviča a Lehkého za ich odvahu a prínos v boji za slobodu a demokraciu. Ocenenia odzrkadľujú ich obetu v časoch neslobody.
Ústav pamäti národa (ÚPN) si počas Festivalu slobody uctí pamiatku a odhodlanie troch osobností, ktoré sa postavili proti totalitným režimom.
Content: Bratislava, 3. novembra (TASR) – Traja významní bojovníci proti útlaku budú v pondelok ocenení Ústavom pamäti národa (ÚPN) v rámci otvorenia 15. ročníka Festivalu slobody. Ocenenie si prevezmú in memoriam Dobroslav Pustaj a Leontín Dohovič, obaja bývalí politickí väzni, a tiež Miroslav Lehký, známy aktivista za ľudské práva. Informoval o tom hovorca ÚPN, Michal Miklovič.
Dobroslav Pustaj, ocenený in memoriam, si cenu zaslúžil za svoj nekompromisný odpor voči nedemokratickému režimu a za úsilie o obnovu slobody a demokracie. Pustaj bol uväznený za aktivity, ktoré komunistický režim považoval za protištátne: založenie organizácie, držbu zbraní, kritiku komunistických funkcionárov a propagáciu demokratických ideálov. Vo väzení strávil dlhých 16 rokov. „Prepustený bol vďaka prezidentskej amnestii v máji 1968, no až do pádu komunistického režimu bol pod dohľadom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Po Nežnej revolúcii sa aktívne zasadzoval za rehabilitáciu politických väzňov a spravodlivé odsúdenie zločinov komunistického režimu,“ uviedol ÚPN.
Leontín Dohovič získa rovnaké ocenenie za svoju statočnosť. Už v roku 1944 pomáhal svojmu otcovi, gréckokatolíckemu kňazovi, uniknúť pred prenasledovaním NKVD a emigrovať z Ukrajiny na Slovensko. Neskôr, od roku 1948 do 1950, bol členom ilegálnej protisovietskej odbojovej organizácie. „Za rozsiahlu agitáciu proti komunizmu a za vlastizradu bol odsúdený na desať rokov nútených prác v sovietskych nápravno-výchovných táboroch. Po pokuse o útek a účasti na väzenskom štrajku mu bol trest predĺžený o ďalších 20 rokov nútených prác. Prepustený bol v júli 1956. V nasledujúcom roku sa s matkou presťahoval do Československa, kde pracoval a študoval. V roku 1971 mu v rámci perzekúcií zakázali viesť spevácke zbory a pracovať s mládežou. Až do pádu režimu pracoval ako robotník pod dohľadom ŠtB,“ doplnil ÚPN.
Miroslav Lehký si ocenenie ÚPN vyslúžil za svoj významný prínos k poznaniu obdobia neslobody a za šírenie myšlienok slobody a demokracie. Bol signatárom Charty 77 a v roku 1990 pôsobil ako jej hovorca. V 60. rokoch absolvoval dva roky štúdia na rímskokatolíckej teologickej fakulte v Bratislave, ale z politických dôvodov mu režim štúdium nedovolil dokončiť. V 80. rokoch bol spoluorganizátorom tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. V 90. rokoch sa stal tajomníkom Československého a neskôr Českého helsinského výboru. Vyšetroval tiež komunistické zločiny na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu a zastával vedúce pozície v Ústave pamäti národa a v českom Ústave pre štúdium totalitných režimov. „Je jedným zo zakladajúcich signatárov Pražskej deklarácie o európskom svedomí a komunizme. Dodnes sa aktívne venuje osvetovej a vzdelávacej činnosti o období neslobody,“ uzavrel ÚPN.