V4 na križovatke: Maďarské predsedníctvo čelí výzvam pre nezhody v názoroch na Ukrajinu
Rozdiely v postojoch k vojne na Ukrajine paralyzujú V4. Experti pochybujú o úspechu maďarského predsedníctva a o budúcnosti zoskupenia.
Odborníci sa zhodujú, že Vyšehradská štvorka, založená v roku 1991, prežíva v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu jedno z najťažších období svojej existencie.
Content: Budapešť 11. augusta (TASR) – Maďarsko prevzalo 1. júla už po siedmykrát predsedníctvo Vyšehradskej štvorky (V4), avšak vzťahy medzi Českom, Maďarskom, Poľskom a Slovenskom sú poznačené výraznými názorovými rozdielmi v otázke rusko-ukrajinskej vojny. Podľa expertov oslovených serverom atv.hu nesie za súčasnú nefunkčnosť V4 zodpovednosť predovšetkým maďarská vláda.
Poľsko odovzdalo Maďarsku predsedníctvo 1. júla. Posledné stretnutie premiérov V4 sa konalo v Prahe 27. februára v napätej atmosfére, kde boli Viktor Orbán a Robert Fico konfrontovaní s protestmi kvôli ich vnímanej proruskej politike. Odvtedy sa žiadny summit na úrovni premiérov neuskutočnil. Otázkou zostáva, či sa maďarskému predsedníctvu podarí zvolať summit.
Geopolitický analytik István Lóránd Szakáli pre atv.hu uviedol, že vyšehradská spolupráca čelí najväčšej kríze od začiatku vojny na Ukrajine. „Maďarsko-poľský vzťah bol vždy kľúčový pre V4, no rozdielne pohľady na vojnu a pomoc Ukrajine zaťažujú bilaterálne vzťahy, čo negatívne ovplyvňuje celú V4,“ vysvetlil.
Orbán a Fico zdieľajú podobné postoje k vojne, zatiaľ čo Petr Fiala a Donald Tusk zastávajú odlišné stanoviská.
Podľa europoslanca Istvána Ujhelyiho nemá maďarské predsedníctvo v súčasnej situácii veľké šance na úspech. „Orbán potreboval zahraničnú spoluprácu na presadzovanie svojich neliberálnych, protieurópskych a proruských postojov. V rámci V4 to nedokáže,“ povedal Ujhelyi, podľa ktorého premiéri Česka a Poľska a ich politické elity presadzujú proeurópsku politiku namierenú proti Putinovi.
„V4 je prakticky v stave klinickej smrti od roku 2022,“ povedal analytik István Szent-Iványi, ktorý napriek tomu považuje V4 za dôležitý prvok maďarskej zahraničnej politiky a navrhuje jej oživenie. To by si však vyžadovalo zmenu v maďarskej vnútornej alebo medzinárodnej politike.
„Trvalé prímerie akceptované Ukrajinou by mohlo situáciu zmeniť, pretože hlavným kameňom úrazu je vojna. Ak dôjde k obratu, šance V4 na prežitie sa zvýšia,“ dodal Szent-Iványi.
„Na jeseň budú v Česku voľby a Orbán dúfa v populistický obrat. V4 bez Poľska nemá budúcnosť,“ uzavrel expert.
Vyšehradská skupina je neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín. Založená bola 15. februára 1991 ako Vyšehradská trojka podpisom deklarácie o spolupráci vo Vyšehrade. Po rozdelení Česko-Slovenska sa premenovala na Vyšehradskú štvorku.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
