VEDA: Náročná hra Dark Souls pomáha zvládať psychické ťažkosti
Populárna hra Dark Souls RPG žánru, známa svojou obtiažnosťou, môže paradoxne pomáhať hráčom zvládať depresie a hľadať nádej, tvrdí štúdia.
Nová štúdia naznačuje, že extrémne náročná hra Dark Souls môže hráčom pomôcť rozvíjať odolnosť a nájsť zmysel života aj mimo virtuálneho sveta.
Content: Helsinki 24. apríla (TASR) – Dark Souls, populárna hra na hrdinov (RPG), preslávená svojou mimoriadnou náročnosťou, prekvapivo posilňuje odolnosť, zmysel a nádej v živote hráčov, ako odhaľuje nová štúdia. TASR prináša informácie na základe správy Aalto University (A!) a portálu TechXplore.
„Diskusie o hrách a ich vplyve na psychickú pohodu často zdôrazňujú potenciálne negatíva, ako je nadmerné trávenie času pred obrazovkou. Dark Souls však ukazuje, že hry môžu mať pozitívny vplyv na životy hráčov aj mimo hrania,“ hovorí profesor Janne Lundqvist z A!.
Výskumníci analyzovali diskusie hráčov na fóre Reddit, pričom sa zamerali na ich osobné situácie, psychické zdravie a skúsenosti s hrou Dark Souls. Štúdia poukazuje na rôznorodé herné zážitky a prístup hráčov k tejto náročnej a často beznádejnej akčnej fantasy hre. Zistenia budú prezentované na Konferencii o ľudských faktoroch vo výpočtových systémoch (CHI 2025) v japonskej Jokohame (26. apríla – 1. mája) a publikované v zborníku konferencie.
„Hráči popisovali, ako ich herná štruktúra naučila prijímať neúspech ako bežnú súčasť života. Zdá sa, že Dark Souls svojou brutalitou a silnými príbehovými motívmi pomohla hráčom vytrvalo a s nádejou čeliť problémom v reálnom svete,“ vysvetľuje doktorand Jaakko Väkevä z A!.
Podľa neho zohrala kľúčovú úlohu pri zvládaní depresie nielen náročnosť hry, ale aj emotívne a filozofické rezonovanie herného zážitku. Dôležitý bol koncept „hollowing“ (zožierania), ktorý hráči často vnímali ako metaforu depresie.
„Zožieranie“ v Dark Souls má dvojaký význam – príbehový kontext a herná mechanika. Ide o odsúdenie postavy na opakovanie cyklu smrti a oživenia, čo vedie k degenerácii a strate zmyslu života.
„Niektorí hráči hovorili, že sa naučili žiadať o pomoc v hre, čo im pomohlo požiadať o pomoc aj v reálnom živote,“ dodáva Lindqvist.
Výskumníci zistili, že online komunity vytvorené hrou poskytovali hráčom emocionálnu podporu a pocit spolupatričnosti. V diskusných vláknach sa často opakovali povzbudzujúce frázy, ako napríklad „Don't You Dare Go Hollow“ (Neopováž sa uzožierať), ktoré posilňovali pocit spolupatričnosti.
Výskumníci dúfajú, že ich štúdia inšpiruje ďalších vedcov k skúmaniu potenciálnych pozitívnych vplyvov videohier na psychické zdravie a herných dizajnérov k tvorbe hier, ktoré slúžia potrebám hráčov aj mimo virtuálneho sveta.
„Predchádzajúci výskum ukázal, že je potrebný hlbší výskum zameraný na hry, ktorý bude skúmať potenciálne pozitívne prínosy hier s prvoradým cieľom pobaviť. Silná synergia príbehu, kontextu, tém a technického prevedenia môže vytvoriť mocný herný zážitok, ktorý pozitívne ovplyvní hráča,“ uzatvára Väkevä.
Štúdia zdôrazňuje, že hranie hier nenahrádza odbornú pomoc alebo terapiu. Poskytuje však dôkazy o tom, že premyslený herný dizajn môže priniesť zmysluplnú činnosť a podporu hráčom trpiacim depresiou alebo inými psychickými ťažkosťami.
