VEDA V SKRATKE: Plodnosť, ľadovce a olovo v mozgu
Nové zistenia o proteínoch plodnosti, alarmujúce správy o miznutí ľadovcov a nebezpečenstvo vdychovaných nanočastíc olova. Veda prináša dôležité správy.

Prinášame prehľad najnovších vedeckých objavov a udalostí z uplynulého týždňa, od molekulárnych mechanizmov plodnosti až po vplyv znečistenia na ľudský mozog.
Content: Bratislava 11. apríla (TASR) – Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy niekoľko významných zistení. Poľskí vedci odhalili kľúčovú molekulárnu príčinu problémov s plodnosťou, štúdia varuje pred takmer úplným roztopením rakúskych ľadovcov a výskum ukázal, ako vdychované nanočastice olova prenikajú do mozgu a poškodzujú ho. TASR vám prináša súhrn týchto udalostí.
Poľskí vedci identifikovali proteíny TENT5 ako kľúčové pre vývoj pohlavných buniek a udržanie plodnosti u oboch pohlaví. Zistenia publikované v Nature Communications a Scientific Data prinášajú nový pohľad na molekulárne mechanizmy plodnosti.
Výskumný tím z Medzinárodného ústavu molekulárnej a bunkovej biológie (IIMCB) vo Varšave zistil, že proteíny TENT5 sú nevyhnutné pre správny vývoj vajíčok. Zabezpečujú ich rast a pripravenosť na oplodnenie. Predchádzajúce štúdie potvrdili ich význam pre vývoj spermií, ale ich úloha vo vajíčkach bola doteraz neznáma.
„Ukázali sme, že proteíny TENT5 sú vo vajíčku nenahraditeľné. Ich absencia vedie k zastaveniu vývoja a rýchlemu zániku vajíčka,“ povedal Michal Brouze, hlavný autor štúdie.
Vedci z IIMCB zistili, že TENT5 zohrávajú kľúčovú úlohu v procese polyadenylácie, pri ktorom sa predlžuje tzv. "chvost" molekuly mRNA. Tento chvost, tvorený adenínom, je nevyhnutný pre stabilitu mRNA. Ak sa skráti, mRNA sa rozkladá. Polyadenylácia, ktorú umožňujú proteíny TENT5, zabezpečuje efektívnu produkciu proteínov kódovaných v mRNA.
„Jednoducho povedané, bez proteínov TENT5 nie je polyadenylácia a bez polyadenylácie nie je život,“ zdôraznil Dr. Brouze.
Nová štúdia v časopise The Cryosphere varuje pred alarmujúcim tempom topenia rakúskych ľadovcov v dôsledku klimatických zmien. Experti predpovedajú ich takmer úplné zmiznutie v blízkej budúcnosti.
Podľa štúdie rakúsko-britského tímu by sa nárast globálnej teploty musel obmedziť na 1,5 stupňa Celzia, aby sa zachránila aspoň malá časť rakúskych ľadovcov. Súčasné predpovede však hovoria o zvýšení teploty o 2,7 stupňa.
Hoci sa výskumníci zamerali na ľadovce v Tirolsku, výsledky sú relevantné pre celé Rakúsko. V rokoch 2006 až 2017 sa už roztopilo päť ľadovcov v alpských údoliach Ötztal a Stubaital.
Nová štúdia českých vedcov odhalila, že vdychované nanočastice olova (PbNP) zo znečisteného ovzdušia môžu prenikať do mozgu a prispievať k neurodegeneratívnym ochoreniam, ako je Alzheimerova choroba.
Znečistenie ovzdušia predstavuje globálny problém, najmä v mestských a priemyselných oblastiach. Olovnaté nanočastice, uvoľňované pri spaľovaní fosílnych palív a priemyselnej výrobe, predstavujú skryté nebezpečenstvo.
Vedci zistili, že PbNP môžu preniknúť do mozgu priamo cez čuchové bunky, obchádzajúc tak hematoencefalickú bariéru, ktorá chráni mozog pred škodlivými látkami z krvi.
Štúdiu vypracovali vedci z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) v spolupráci s Masarykovou univerzitou a Ústavom analytickej chémie AV ČR.
Dlhodobé vystavenie PbNP spôsobuje ich hromadenie v hipokampe, oblasti mozgu kľúčovej pre pamäť a učenie. Okrem toho spôsobujú poruchu fosforylácie tau proteínu, procesu spojeného s Alzheimerovou chorobou. PbNP tiež narúšajú rovnováhu prvkov v mozgu, pretože olovo imituje vápnik, ktorý je dôležitý pre bunkovú signalizáciu a stabilitu cytoskeletu.