VEDECKÝ PREHĽAD: Cesta k Mesiacu, peruánsky nález a Noc vedy na Slovensku Lead: NASA potvrdila, že misia s astronautmi na obežnú dráhu Mesiaca je reálna už v roku 2026.
Content: Bratislava 26. septembra (TASR) – Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy viacero významných udalostí. Od plánov NASA na pilotovaný let k Mesiacu, cez objav vzácnej fosílie v Peru, až po prípravy na populárnu Európsku noc vedy na Slovensku. TASR vám prináša prehľad najzaujímavejších novinie
Excerpt: NASA sa pripravuje na oblet Mesiaca, v Peru objavili fosíliu a mestá ožijú vedou. Čo priniesol uplynulý týždeň vo svete vedy?
NASA opätovne potvrdila svoj cieľ vyslať astronautov na obežnú dráhu Mesiaca začiatkom roka 2026.
Pilotovaná misia Artemis 2 bola viackrát odložená kvôli rôznym technickým a logistickým prekážkam. Aktuálny plán hovorí o štarte najneskôr v apríli 2026, pričom je možný aj skorší termín vo februári.
„Sme odhodlaní dodržať tento termín,“ vyhlásila Lakiesha Hawkinsová, zástupkyňa administrátora Riaditeľstva misií pre vývoj prieskumných systémov (ESDMD) agentúry NASA.
Posádku budú tvoriť traja americkí astronauti a jeden Kanaďan, ktorí sa tak stanú prvými ľuďmi na obežnej dráhe Mesiaca po viac ako päťdesiatich rokoch. Ich cieľom nie je pristátie na povrchu, to je vyhradené pre misiu Artemis 3, ktorá bude nasledovať po úspešnom absolvovaní misie Artemis 2.
Program Artemis je ambiciózny plán NASA na návrat ľudí na Mesiac. V tejto snahe agentúra súperí s Čínou, ktorá plánuje svoju prvú pilotovanú misiu k Mesiacu do roku 2030.
Počas funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa bol na NASA vyvíjaný tlak na urýchlenie vývoja. Trump počas svojho prvého funkčného obdobia oznámil program Artemis a okrem návratu na Mesiac žiada od NASA aj prípravu letu na Mars. Súčasťou oboch projektov je aj vybudovanie základní na Mesiaci.
Trumpova vláda hovorí o „druhých vesmírnych pretekoch“ s Čínou, ktoré pripomínajú obdobie studenej vojny v 20. storočí, keď medzi sebou súperili Spojené štáty a Sovietsky zväz.
Peruánski paleontológovia objavili v blízkosti tichomorského pobrežia 12 miliónov rokov starú fosíliu ryby z čeľade sviňuchovitých. Fosilný nález s dĺžkou 3,5 metra objavil v júli peruánsky paleontológ Mario Urbina v púšti Ocucaje, približne 350 kilometrov južne od hlavného mesta Lima.
Urbina predstavil svoj nález tento týždeň v Geologickom, banskom a hutníckom inštitúte (INGEMMET) v Lime a označil ho za vzácny exemplár sviňuchy z geologickej formácie Pisco, ktorá je známa svojimi dobre zachovanými morskými fosíliami.
Paleontológ Mario Gamarra dodal, že vynikajúci stav pozostatkov poskytne vedcom nové možnosti štúdia tohto prehistorického morského cicavca – „ako sa pohyboval, plával, čím sa živil a ako dlho žil“.
Púšť Ocucaje je známa ako raj pre lovcov fosílií. V minulosti tu boli objavené kostry štvornohých trpasličích veľrýb, delfínov, žralokov a ďalších druhov z obdobia miocénu (pred 5 až 23 miliónmi rokov).
Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Žilina a Poprad sa pripravujú na najväčší vedecko-popularizačný festival na Slovensku - Európsku noc vedy. Podujatie sa uskutoční tradične posledný septembrový piatok, teda 26. septembra. Témou 19. ročníka je Chaos - hľadanie poriadku v nepredvídateľnom svete.
„Chaos je súčasťou nášho života, prináša neistoty – technologické zmeny, klimatické výzvy a zdravotnícke problémy. Veda však aj v chaose hľadá zákonitosti,“ vysvetlil riaditeľ občianskeho združenia Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity Ľubomír Bilský.
Návštevníci budú mať príležitosť priamo od slovenských vedcov získať odpovede na otázky, ako sa zorientovať v každodennom chaose, aké nástroje používa veda a ako môže každý prispieť k stabilite vo svojom okolí a komunite. „Ako môže malý motýľ vyvolať hurikán? Tento koncept chaosu a motýlieho efektu priblížia vedci návštevníkom v prednáškach v Bratislave a Košiciach,“ dodala projektová manažérka Katarína Sentelik.
Vo všetkých mestách si návštevníci, ako uviedol Bilský, budú môcť v tradičných vedeckých stánkoch vyskúšať rôzne experimenty a technológie a ich praktické využitie. Okrem iného budú môcť ovládať stavebné mechanizmy vo virtuálnej realite, prejsť sa s robotickým psom Artabanom alebo sa prostredníctvom záťažových testov dozvedieť, ako ľudské srdce reaguje na chaos a záťaž.
Okrem viac ako 220 vedeckých stánkov, desiatok prednášok a workshopov si na svoje prídu aj priaznivci diskusií. Virológ Boris Klempa a sociologička Marianna Mrva budú v Bratislave hľadať odpovede na otázku, či a prečo sa stávame imúnnymi voči vede. „Ako spoločnosť sme vystavení pretlaku informácií, vrátane dezinformácií, ktoré dnes dokáže umelá inteligencia generovať okamžite. Odpoveď na otázku, ako sa s tým môžeme vyrovnať, je kľúčová pre schopnosť spoločnosti zvrátiť tento trend,“ povedala Sentelik. Okrem diskusií čaká na návštevníkov aj množstvo interaktívnych workshopov, vrátane workshopov zameraných na kritické myslenie, ktoré povedú lektori Martin Poliačik a Emma Lujza Barilová.
