VEDECKÝ PREHĽAD: Náznaky života na Marse, slovenský satelit a nové huby

Slovensko sa zapojí do vesmírneho výskumu s modulárnym satelitom Stephanik.

Content: Bratislava, 12. septembra (TASR) – Uplynulý týždeň bol vo vede plný vzrušujúcich objavov a prelomových projektov. Od nádejných stôp mikrobiálneho života na Marse, cez vývoj prvého slovenského modulárneho satelitu, až po identifikáciu doposiaľ neznámych druhov húb na Slovensku. TASR vám prináša prehľad najzaujímavejších udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Vzorka horniny, ktorú odobral marťanský rover Perseverance americkej NASA, vzbudila nádeje na objav dávneho mikrobiálneho života. Agentúra NASA minulý týždeň informovala, že vzorka vykazuje znaky, ktoré by mohli byť biologického pôvodu.

"Mohlo by ísť o doposiaľ najpresvedčivejší dôkaz existencie života, aký sme kedy na Marse našli," uviedol Sean Duffy, dočasný šéf NASA.

Nicky Foxová, zástupkyňa riaditeľstva vedeckých misií NASA, však upozornila, že je potrebný ďalší výskum a detailnejšie analýzy na potvrdenie tejto hypotézy.

"Zverejnením týchto odborníkmi recenzovaných výsledkov NASA umožňuje vedeckej komunite hlbšie preskúmať vzorku a potvrdiť alebo vyvrátiť jej biologický potenciál," dodala Foxová.

Rover Perseverance získal vzorku z krátera Jezero, pričom vedcov zaujali škvrny na hornine, ktoré pripomínajú leopardiu kožu. Následné analýzy pomocou vedeckých prístrojov na palube roveru odhalili prítomnosť ílu, bahna, uhlíka, síry, oxidovaného železa a fosforu. Škvrny obsahujú minerály ako vivianit a greigit, ktoré môžu indikovať bývalý mikrobiálny život, avšak ich vznik nemusí byť nutne spojený s biologickými procesmi.

Perseverance pristál na Marse v roku 2021 a odvtedy skúma povrch planéty. Vývoj a konštrukcia tohto vozidla stáli približne 2,5 miliardy dolárov a trvali osem rokov.

Na Slovensku sa vďaka projektu Stephanik začne s vývojom prvého modulárneho satelitu. Konzorcium slovenských a zahraničných spoločností a inštitúcií získalo takmer 16 miliónov eur z plánu obnovy a odolnosti na jeho vývoj a výrobu. Plánované vypustenie satelitu je naplánované na rok 2029.

Cieľom projektu je navrhnúť a vyvinúť modulárny satelit s hmotnosťou nad 150 kilogramov, ktorý bude súčasťou budúceho európskeho systému rýchleho vypúšťania satelitov. Tento systém umožní rýchlu náhradu zlyhávajúcich družíc a pokrytie špecifických potrieb na obežnej dráhe. Projekt má zároveň za cieľ podporiť slovenský vesmírny ekosystém prepojením priemyslu a akademickej obce vo výskume, vývoji a výrobe malých družíc. Posilní to aj pozíciu Slovenska ako partnera Európskej vesmírnej agentúry (ESA).

Konzorcium združuje slovenské a zahraničné subjekty s rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti kozmického priestoru a spolupráce s ESA. Na vývoji a výrobe satelitu sa podieľa 14 partnerov zo Slovenska, Nemecka a Španielska, vrátane Slovenskej technickej univerzity, Elektrotechnického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Koordinátorom projektu je spoločnosť Bizzcom, ktorá zodpovedá za financovanie a riadenie.

„Stephanik je nielen satelit, ale aj národný míľnik. Dokazujeme, že Slovensko je schopné navrhovať, vyvíjať a vypúšťať pokročilé vesmírne technológie na európskej úrovni. Je nám cťou priniesť do projektu naše riešenia pre dôveryhodnosť a integritu dát, ktoré budú kľúčové pre jeho úspech,“ povedal Juraj Zámečník zo spoločnosti 3IPK. Projekt je symbolom technologického pokroku a strategickým krokom pre slovenský vesmírny priemysel.

Vedci zo Slovenskej akadémie vied objavili nové druhy húb z rodu Dermoloma a nový rod Neodermoloma. Výsledky ich dlhoročného výskumu boli publikované v časopise IMA Fungus.

„Ukazuje sa, že rod Dermoloma je rozmanitejší, ako sme si mysleli. Analyzovali sme viac ako 350 vzoriek z Európy a Severnej Ameriky a potvrdili existenciu 36 druhov, z ktorých viaceré rastú aj na Slovensku. Devätnásť z nich je pre vedu úplne nových a boli opísané ako samostatné druhy spolu s novým rodom Neodermoloma,“ uviedol Slavomír Adamčík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.

Štúdia zdôrazňuje význam dlhodobého zberu dát a medzinárodnej spolupráce. „Nové druhy sa nachádzajú nielen v trópoch, ale aj v dobre preskúmaných regiónoch Európy. Dôležitá je trpezlivosť a rozsiahly zber vzoriek z čo najširšieho územia. Mnohé z týchto druhov sa našli len počas jednej alebo dvoch sezón. Toto by nebolo možné bez našich zahraničných spolupracovníkov, ktorí sú aj spoluautormi štúdie,“ dodal Adamčík. Ide o dôkaz, že biodiverzita v ekosystémoch je stále nedostatočne preskúmaná.