Veterné parky: Byrokracia brzdí rozvoj, tvrdí SAPI
Asociácia SAPI kritizuje prieťahy na ministerstve životného prostredia, ktoré podľa nich ohrozujú rozvoj veternej energie a zvyšujú závislosť na dovoze plynu.
Ambiciózny plán Slovenska dosiahnuť 750 MW výkonu z veterných elektrární do roku 2030 čelí prekážkam.
Content: Bratislava – Slovenská asociácia pre udržateľnú energetiku (SAPI) upozorňuje na spomalenie povoľovacích procesov pre veterné elektrárne zo strany Ministerstva životného prostredia SR (MŽP). Podľa SAPI sú tri projekty s celkovým výkonom 127 MW už mesiace zablokované v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), pričom rezort neuvádza žiadne dôvody. Ministerstvo obvinenia odmieta a považuje ich za lobistický ťah.
Slovensko sa zaviazalo v Národnom energetickom a klimatickom pláne dosiahnuť do roku 2030 inštalovaný výkon 750 MW z veterných elektrární. „Ak niekto chce, aby boli vysoké ceny energií a aby sme boli závislí na plyne z iných krajín, tak to nerobí inak. Mnohé krajiny, napríklad aj Česko a Estónsko, už od roku 2022 zjednodušujú a zrýchľujú povoľovacie procesy pre veterné elektrárne. Sú totiž jedným z najlacnejších zdrojov elektriny,“ povedal výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Asociácia tvrdí, že ministerstvo životného prostredia nedodržiava zákonné lehoty pre vydanie záverečných stanovísk v procese EIA pre spomínané tri projekty. „V jednom prípade už uplynulo pol roka od predloženia odborného posudku a žiadatelia nevedia, prečo sa vydanie stanoviska oneskoruje a kedy ho môžu očakávať,“ vysvetlil Karaba. Bez tohto stanoviska, ktoré určuje podmienky realizácie projektu, nemôžu investori pokračovať v ďalších povoleniach.
SAPI upozorňuje, že v príprave sú projekty veterných parkov s investičnou hodnotou viac ako 1,4 miliardy eur. Zdržania pri prvých projektoch však môžu investorov odradiť. Asociácia tvrdí, že štát vysiela signál, že Slovensko nie je seriózny partner pre investície do zelenej energetiky.
Podľa asociácie môže pomalé a netransparentné povoľovanie ohroziť ceny elektriny pre domácnosti aj pre priemysel. „Slovensko je jednou z najviac priemyselných krajín v EÚ a veľkí priemyselní odberatelia platili v roku 2024 tretiu najvyššiu cenu elektriny v Európe. Ak chceme zachovať pracovné miesta a životnú úroveň, potrebujeme lacné zdroje čo najskôr,“ dodal Karaba.
Krajiny ako Bosna a Hercegovina a Srbsko minulý rok postavili viac ako 100 MW veterných elektrární. Slovensko s inštalovaným výkonom 3 MW zaostáva aj za Kosovom, ktoré má 137 MW.
