Víkend prinesie dlhšiu noc: Končí platnosť letného času

Zavedenie letného času bolo pôvodne motivované snahou znížiť spotrebu energie. S touto myšlienkou experimentovali niektoré krajiny už počas prvej svetovej vojny.

Content: Bratislava 25. októbra (TASR) – Počas posledného októbrového víkendu tohto roka sa Slovensko opäť prepne na štandardný stredoeurópsky čas (SEČ). Táto zmena nastane v noci zo soboty na nedeľu (26. októbra), kedy skončí platnosť stredoeurópskeho letného času (SELČ). Presne o 3:00 hodine ráno SELČ sa ručičky hodiniek posunú o hodinu späť na 2:00 hodiny SEČ.

Vďaka tejto zmene bude víkendová noc o hodinu dlhšia. Slnko zapadne a nastane súmrak v nedeľu o hodinu skôr ako v sobotu. Ak v sobotu slnko vychádza na Slovensku o 7:12 hodine a zapadá o 17:27 hodine SELČ, v nedeľu už vyjde o 6:14 hodine a zapadne o 16:26 hodine SEČ. Stredoeurópsky čas je prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a väčšina krajín Európy.

Historicky bolo zavedenie letného času motivované predovšetkým snahou ušetriť energiu. S touto myšlienkou krátkodobo experimentovali niektoré krajiny už počas prvej svetovej vojny. Švédsko tak urobilo od 14. apríla 1916, neskôr sa pridalo aj Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Počas druhej svetovej vojny zaviedlo letný čas Nemecko a s ním aj Protektorát Čechy a Morava. V Československu platil letný čas od 6. mája do 7. októbra 1946.

Po druhej svetovej vojne mnohé krajiny od používania letného času upustili. Návrat k nemu nastal v 70. rokoch minulého storočia, počas ropnej krízy, keď sa energetické úspory opäť stali prioritou. Francúzsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré k tomuto kroku pristúpili v roku 1976. V Československu začal letný čas platiť od roku 1979. Pôvodne sa letný čas začínal v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 sa už prechádzalo na letný čas počas posledného marcového víkendu. Končil sa počas posledného septembrového víkendu.

Od roku 1996 Európska komisia (EK) predĺžila obdobie letného času každoročne až do posledného októbrového víkendu. Posúvanie hodiniek sa tiež ustálilo na druhej hodine v noci, pretože v tomto čase má najmenší dopad na dopravu.

Letný čas sa používa vo väčšine krajín Európy a na väčšine územia Kanady a Spojených štátov amerických. Na americkom kontinente platí až do nasledujúceho víkendu, teda do 2. novembra.

V súčasnosti sa úsporný efekt letného času považuje za zanedbateľný a hlavným dôvodom jeho striedania je lepšie využitie denného svetla počas leta. Na Slovensku vďaka letnému času zapadá slnko po 19:00 hodine od konca marca až do polovice septembra, čo predstavuje takmer pol roka (napríklad v Bratislave 173 dní). Bez letného času, teda v celoročnom štandardnom stredoeurópskom čase, by obdobie so slnečným svitom po 19:00 hodine trvalo len 113 dní.

Stredoeurópsky čas sa niekedy nesprávne označuje ako zimný čas. V skutočnosti je zimný čas prípad, keď sa hodinky posunú opačným smerom ako pri letnom čase, teda ukazujú o hodinu menej oproti reálnemu časovému pásmu.

V Československu bol pokusne zavedený zimný čas od 1. decembra 1946 do 23. februára 1947. Ráno bolo počas zimy svetlo o hodinu skôr, ale popoludní zapadalo slnko už okolo 15:00 hodiny.

Striedanie času má od svojho zavedenia odporcov, ktorí argumentujú najmä zdravotnými problémami. Na základe verejného prieskumu z roku 2018 navrhla EK, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Diskusie však prerušili pandémia ochorenia COVID-19 a vojenský konflikt na Ukrajine. Ani členské štáty EÚ sa doteraz nevedia zhodnúť, ktorý čas by mal byť ponechaný natrvalo – či letný alebo stredoeurópsky.

Zmena času zo stredoeurópskeho (SEČ) na letný čas (SELČ) nastane preto aj v roku 2026. Udeje sa v noci zo soboty 28. marca na nedeľu 29. marca, pričom hodiny sa posunú z druhej hodiny na tretiu hodinu. Striedanie času sa bude naďalej diať minimálne do konca roka 2026, keďže dohoda o jeho zrušení v rámci EÚ zatiaľ nebola prijatá.