Vodíková budúcnosť Slovenska: Bude nutný dovoz nízkoemisného paliva?
Slovensko sa pripravuje na vodíkovú éru. Avšak, kvôli obmedzeným možnostiam výroby, bude pravdepodobne závislé od dovozu.
Plány hovoria o prudkom náraste vodíkových vozidiel na cestách do roku 2035, až na vyše 7000.
Content: Bratislava – Slovensko čelí výzve: ako zabezpečiť dostatok nízkoemisného vodíka pre naplnenie ambicióznych cieľov Európskej únie, konkrétne smernice RED III o podpore obnoviteľných zdrojov. Vládou schválený materiál "Rozvoj vodíkového ekosystému na Slovensku" naznačuje, že krajina bude musieť vo veľkej miere spoliehať na dovoz.
Podľa Ministerstva hospodárstva SR, aj pri optimistickom scenári s dodatočnými opatreniami (WAM), bude Slovensko v roku 2050 pokrývať približne 80 % svojej spotreby vodíka dovozom. Na zabezpečenie zvyšných 20 % domácej produkcie bude potrebné investovať do inštalácie približne 543 MW obnoviteľných a 431 MW nízkoemisných zdrojov energie, ktoré budú napájať elektrolyzéry s celkovým výkonom okolo 733 MW.
Najväčší dôraz sa kládol na odhady pre roky 2030 a 2035, ktoré sú považované za realistickejšie v porovnaní s predikciami pre rok 2050, ktoré sú skôr simuláciami.
Smernica RED III stanovuje pre Slovensko cieľ nahradiť do roku 2030 minimálne 47 000 ton fosílneho vodíka, vyrábaného zo zemného plynu, obnoviteľným alebo nízkouhlíkovým palivom. Ministerstvo hospodárstva upozorňuje, že splnenie tohto cieľa bude pre Slovensko náročné, najmä kvôli štruktúre priemyslu, ktorý vodík využíva.
Okrem nahradenia fosílneho vodíka v chemickom priemysle sa ráta s rozsiahlym využitím vodíka v doprave ako kľúčovým prvkom dekarbonizácie. Do roku 2030 by malo na Slovensku jazdiť 272 vodíkových vozidiel a súprav: 30 osobných áut, 10 dodávok, 100 autobusov, 50 nákladných vozidiel, 80 ťahačov a dve železničné jednotky.
Očakáva sa, že do roku 2035 sa počet vodíkových vozidiel zvýši na 7250, čo zahŕňa 3200 osobných áut, 560 dodávok, 561 autobusov, 1620 nákladných vozidiel, 1300 ťahačov a osem železničných jednotiek.
Náklady na elektrolyzéry, dopravné prostriedky a infraštruktúru (čerpacie stanice, potrubia, skladovanie) sa odhadujú na 2,9 miliardy eur pri stratégii s 80 % dovozom vodíka. Tieto náklady však nezahŕňajú investície do samotných zdrojov energie, teda obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie.
