Vodíkový sektor volá po zmene legislatívy EÚ pre rýchlejší rozvoj
Zástupcovia vodíkového sektora žiadajú flexibilnejšie predpisy EÚ. Súčasná legislatíva podľa nich neúmerne obmedzuje rozvoj tohto odvetvia.
Príliš prísne pravidlá Európskej únie brzdia rozvoj vodíkového hospodárstva. Zhodli sa na tom odborníci na fóre H2SK v Bratislave.
Content: Bratislava, 21. októbra (TASR) – Súčasná legislatíva Európskej únie predstavuje významnú prekážku pre rozvoj vodíkového sektora a vyžaduje si úpravy. Tento záver zaznel na medzinárodnej konferencii H2SK Forum, ktorá sa konala v Bratislave a venovala sa budúcnosti vodíkového ekosystému po roku 2030. Podujatie zorganizovalo Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s Národnou vodíkovou asociáciou Slovenska.
„Európske pravidlá sú nadmerne reštriktívne, nepružné a z nášho pohľadu aj diskriminačné. Hoci ciele sú stanovené pre všetkých 27 členských štátov, východiskové podmienky sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Kľúčom k rozvoju vodíkového sektora, nielen v Českej republike, ale aj v ďalších krajinách EÚ, je preto úprava európskej legislatívy a uvoľnenie súčasných pravidiel,“ uviedla Veronika Vohlídková z Českej vodíkovej technologickej platformy (HYTEP).
Problém s európskymi pravidlami sa netýka iba strednej Európy. „Potvrdili nám to aj zástupcovia vodíkových asociácií z Holandska, Belgicka, Nemecka, Španielska a Grécka. Problém je naozaj rozsiahly,“ zdôraznila Vohlídková.
Predseda NVAS Ján Weiterschütz kritizoval najmä tri kľúčové pravidlá pre výrobu zeleného vodíka: „Po prvé, elektrolyzéry musia byť napojené na nové obnoviteľné zdroje. Po druhé, vodík sa smie vyrábať len vtedy, keď vyrába elektrinu napríklad solárna elektráreň, teda nie v noci. Kvôli tomu sa drahé zariadenie nedokáže rýchlo zaplatiť. A po tretie, môžeme vyrábať len zo zdrojov, ktoré sú v rámci našej krajiny. Tieto princípy bránia rýchlej návratnosti investícií do elektrolyzérov a odrádzajú priemysel od zapojenia sa do týchto projektov.“
Juraj Sinay, poradca štátneho tajomníka MH SR pre vodíkové technológie, poukázal na nedostatky v rozhodovacom procese v Bruseli: „Rozhodnutia sa často prijímajú bez jasnej vízie budúcnosti. Príkladom je súčasná elektromobilita.“
Sinay zdôraznil, že každá nová technológia, akou je vodíková technológia, potrebuje čas, flexibilitu a odvahu prehodnotiť pôvodné závery, ktoré sa ukážu ako nereálne. „Dekarbonizácia už nebude prebiehať tak intenzívne. Stačí si všímať lobizmus v Bruseli. Spočiatku bol vodík všade, ale teraz ideme postupne. Na ministerstve hospodárstva sme optimisti a neveríme, že rýchlosť dekarbonizácie bude až taká vysoká,“ dodal Sinay.