Vyššia DPH na potraviny: Ohrozené rozpočty rodín s deťmi?

Ministerstvo financií predstavilo balík konsolidačných opatrení s cieľom ozdraviť verejné financie, no potravinári varujú pred negatívnym dopadom na spotrebiteľov.

Content: Bratislava, 12. septembra (TASR) – Plánované zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) z 19 % na 23 % na isté druhy potravín môže výrazne zaťažiť rodinné rozpočty, predovšetkým domácnosti s deťmi. Upozornila na to riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jana Venhartová v reakcii na vládny konsolidačný balík predstavený ministrom financií Ladislavom Kamenickým.

Hoci vláda pôvodne hovorila len o zvýšení DPH na cukrovinky a slané pochutiny, zoznam potravín s vyššou sadzbou dane je podľa PKS rozsiahlejší. Okrem spomínaných sladkostí a snackov zahŕňa aj raňajkové cereálie, müsli, ovocné pyré a iné produkty určené pre deti. To znamená, že rodiny s deťmi si priplatia za bežné potraviny.

Venhartová upozorňuje, že navrhované zmeny sa dotknú až štvrtiny všetkých potravín na trhu. Slovensko by sa tak zaradilo medzi krajiny s najvyššou DPH na potraviny v regióne. Pre porovnanie, v susednej Českej republike platí jednotná sadzba 12 %, v Poľsku 5 a 8 % a v Maďarsku 5 a 18 %. Slováci pritom na nákup potravín vynakladajú väčšiu časť svojich príjmov ako obyvatelia susedných štátov.

Podľa PKS vládny zoznam zahŕňa okrem potravín pre rodiny s deťmi aj špeciálne produkty určené pre ľudí so zdravotnými problémami, alergiami, intoleranciami alebo pre pacientov vyžadujúcich enterálnu výživu.

„Zoznam potravín s navýšenou DPH je omnoho širší, než bolo pôvodne prezentované, a zasiahne najmä rodiny s deťmi a zraniteľné skupiny obyvateľstva. Nerozumieme, prečo vláda garantuje stabilné ceny energií, no pri základnej potrebe, akou sú potraviny, sa rozhodla zaťažiť už aj tak napäté rodinné rozpočty,“ vyhlásila Venhartová.

Poukazuje tiež na rastúce negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami a čoraz väčšiu závislosť Slovenska od dovozu, najmä potravín s vyššou pridanou hodnotou. Zvyšovanie nákladov zamestnávateľov a zdražovanie práce v dôsledku konsolidačných opatrení podľa nej znevýhodňuje slovenských výrobcov a sťažuje im konkurovať zahraničným produktom.

„Potravinová sebestačnosť a bezpečnosť, ako aj podpora vidieka, sú obľúbené politické témy. Potravinári však očakávajú konkrétne opatrenia na podporu výroby a spotreby domácich potravín. V súčasnosti však ideme proti tomuto trendu a poškodzujeme vlastných výrobcov. Vyzývame vládu, aby prehodnotila konsolidačné opatrenia, ktoré utlmia spotrebu a spomalia ekonomiku, a hľadala úspory na strane štátnych výdavkov,“ dodala Venhartová.

Podľa ministra financií Kamenického by mal balík konsolidačných opatrení na rok 2026 priniesť úspory vo výške 2,7 miliardy eur, pričom takmer polovica z tejto sumy by sa mala dosiahnuť šetrením na výdavkoch štátu. Cieľom je zníženie deficitu verejných financií a stabilizácia verejného dlhu.