Zánik tropických pralesov mohol urýchliť najväčšie vymieranie druhov na Zemi

Nová štúdia publikovaná v časopise Nature Communications naznačuje, že kolaps tropických ekosystémov zohral kľúčovú úlohu v permskom vymieraní.

Content:

Londýn/Peking 3. júla (TASR) – Najrozsiahlejšie masové vymieranie v dejinách našej planéty, známe ako permské vymieranie, ktoré pred štvrť miliardou rokov takmer vymazalo život zo Zeme, mohlo byť urýchlené kolapsom tropických lesov. Tvrdí to nová štúdia, ktorej výsledky boli zverejnené v časopise Nature Communications. Informovala o tom spravodajská stanica CNN.

Počas piatich veľkých vymieraní v histórii Zeme, bolo práve to permské najničivejšie. Pred 252 miliónmi rokov zaniklo približne 90 percent všetkých druhov a ukončila sa éra permu. Planéta sa vtedy prehriala do takej miery, že sa stala takmer neobývateľnou, a tento stav trval ďalších päť miliónov rokov.

Vedci sa už dlho snažia pochopiť príčiny tohto rozsiahleho zániku. Medzi hlavné podozrenia patrí intenzívna sopečná činnosť v oblasti Sibírskych trapov, ktorá uvoľnila do atmosféry obrovské množstvá oxidu uhličitého a iných plynov, a tým spustila prudké globálne otepľovanie. V dôsledku toho vyhynulo obrovské množstvo rastlín a živočíchov v moriach aj na súši, ekosystémy sa zrútili a oceány sa okyslili.

Menej jasné však bolo, prečo boli teploty tak extrémne a prečo „superskleníkové“ podmienky pretrvávali tak dlho po skončení sopečnej aktivity. Niektoré teórie poukazovali na úlohu oceánov, pričom naznačovali, že extrémne teplo zničilo planktón pohlcujúci uhlík alebo zmenilo chemické zloženie oceánov, čím sa znížila ich schopnosť ukladať uhlík.

Medzinárodný tím vedcov z Univerzity v Leedsi a Čínskej univerzity geovied teraz tvrdí, že vďaka rozsiahlej analýze fosílií odhalili kľúč k tejto záhade. Podľa nich zohrali významnú úlohu tropické lesy, ktoré sa nachádzajú v oblastiach okolo rovníka a sú dôležité pre zachytávanie uhlíka. Na overenie tejto teórie využili rozsiahly archív fosílnych dát z Číny, ktorý po desaťročia zhromažďovali tri generácie čínskych geológov.

"Permské vymieranie je unikátne, pretože je to jediná udalosť, pri ktorej vyhynuli takmer všetky rastliny," vysvetlil Benjamin Mills, profesor evolúcie zemského systému na Univerzite v Leedsi a hlavný autor štúdie.

Analýzou fosílií a horninových útvarov vedci získali informácie o klimatických podmienkach v minulosti. To im umožnilo zrekonštruovať mapy rastlín a stromov, ktoré rástli v rôznych častiach planéty pred, počas a po vymieraní. Podľa Millsa takéto detailné mapy doteraz nikto nevytvoril.

Výsledky štúdie potvrdili hypotézu a ukázali, že strata vegetácie počas masového vymierania výrazne znížila schopnosť planéty ukladať uhlík. To viedlo k zvýšeniu koncentrácie uhlíka v atmosfére, čo prispelo k dlhodobému otepľovaniu planéty.

Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu v chemickom procese nazývanom silikátové zvetrávanie, ktorý sa považuje za dôležitý spôsob odstraňovania uhlíka z atmosféry. Korene stromov a rastlín pomáhajú rozkladať horniny, čím uľahčujú prístup čerstvej vody a vzduchu. Odumretie lesov vedie k zmene „kolobehu uhlíka“, vysvetlil Mills, pričom poukázal na to, ako sa uhlík pohybuje po Zemi medzi atmosférou, pevninou, oceánmi a živými organizmami.

Profesor paleontológie na Bristolskej univerzite Michael Benton, ktorý sa na štúdii nepodieľal, uviedol, že štúdia ukazuje, že „absencia lesov skutočne ovplyvňuje pravidelné cykly kyslíka a uhlíka a potláča pochovávanie uhlíka, a tak v atmosfére zostávajú vysoké úrovne oxidu uhličitého počas dlhšieho obdobia“. Výskum podľa neho zdôrazňuje existenciu „prahového efektu“, pri ktorom sa strata lesov stáva nezvratnou v ekologickom časovom meradle. Podľa Millsa je to kľúčový záver výskumu. CNN dodáva, že štúdia znázorňuje, čo sa môže stať, ak rýchle globálne otepľovanie spôsobí v budúcnosti kolaps dažďových pralesov na Zemi, čoho sa vedci veľmi obávajú.

Aj keby ľudia úplne prestali vypúšťať do ovzdušia látky, ktoré otepľujú planétu, Zem sa nemusí ochladiť – v skutočnosti by sa otepľovanie mohlo zrýchliť, upozornil Mills. Je tu však aj nádej, že dažďové pralesy, ktoré v súčasnosti pokrývajú tropické oblasti, môžu byť odolnejšie voči vysokým teplotám ako pralesy, ktoré existovali pred veľkým vymieraním. Touto otázkou sa vedci zaoberajú ďalej.

"Táto štúdia je stále varovaním. Existuje bod zlomu. Ak tropické lesy príliš oteplíte, máme veľmi dobré záznamy o tom, čo sa stane. A je to veľmi zlé," dodal.