Životné minimum zaostáva za rastom miezd, potrebná je reforma
Rozdiel medzi životnou úrovňou pracujúcich a ľudí odkázaných na sociálnu pomoc sa prehlbuje. Potrebná je zmena definície životného minima.
Súčasná definícia životného minima pochádza z roku 1998, kedy predstavovalo tretinu priemernej mzdy. Dnes je situácia odlišná a vyžaduje si prehodnotenie.
Content: Bratislava – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje na rastúce rozdiely medzi životnou úrovňou pracujúcej populácie a občanov závislých od sociálnych dávok. Dôvodom je pomalý rast životného minima v porovnaní s priemernou mzdou. Tento stav zároveň spôsobuje, že sa zdaňovanie presúva k nižším príjmom, čím sa zvyšuje počet nízkopríjmových osôb platiacich daň z príjmu.
RRZ preto navrhuje systémovú zmenu v nastavení a spôsobe prehodnocovania životného minima. Minimálne je nutná jeho rekalibrácia na základe reálnych nákladov potrebných na zabezpečenie základných životných potrieb. Vzhľadom na ekonomický rast Slovenska od roku 1998 je podľa RRZ nevyhnutné dosiahnuť nový konsenzus v definovaní toho, čo dnes predstavuje základné životné potreby.
Hoci sa valorizácia životného minima podľa inflácie nízkopríjmových domácností javí ako logická, pravidelná rekalibrácia jeho úrovne je nevyhnutná pre zabezpečenie adekvátnej sociálnej ochrany.
Životné minimum, definované v roku 1998 ako tretina priemernej mzdy, rástlo v niektorých obdobiach pomalšie ako inflácia nízkopríjmových domácností. V súčasnosti si nízkopríjmové domácnosti môžu zo životného minima zakúpiť o 16 % menej tovarov a služieb ako v roku 1998. V dôsledku doterajšej indexácie sa jeho podiel na priemernej mzde odhaduje na 17 % v roku 2026.
RRZ tiež navrhuje diskusiu o oddelení životného minima od daňových zákonov a hľadanie spôsobov zníženia skrytého zdanenia. Potreba reformy a prehodnotenia životného minima na základe skutočných minimálnych výdavkov bola deklarovaná aj v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023 - 2027.
