Zmeny v stupňoch stráženia väzňov: Rozhodovať bude ZVJS?
Zbor väzenskej a justičnej stráže by mohol mať väčšiu právomoc pri zaraďovaní väzňov. Novela zákona prinesie aj zlepšenie podmienok a viac kontaktov s rodinou.
Ministerstvo spravodlivosti reaguje na kritiku Rady Európy a navrhuje úpravy vo väzenskom systéme, vrátane rozhodovania o stupňoch stráženia.
Content: Bratislava 20. augusta (TASR) – Budúcnosť zaraďovania odsúdených do stupňov stráženia sa môže zmeniť. Namiesto súdov by o tom mal rozhodovať priamo Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Táto zmena je súčasťou rozsiahlej novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorú schválila vláda na návrh Ministerstva spravodlivosti (MS). Rezort argumentuje tým, že stupeň stráženia by mal odrážať individuálne potreby a riziká každého odsúdeného, nie len povahu spáchaného trestného činu.
Ministerstvo spravodlivosti touto novelou reaguje aj na dlhodobé výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT). CPT opakovane zdôrazňuje, že diferenciáciu väzňov by malo realizovať vedenie väznice na základe komplexného posúdenia rizík a potrieb, ktoré súvisia so správaním odsúdeného počas výkonu trestu. Väzenský personál má podľa výboru lepšie znalosti o odsúdenom a prostredí väznice, čo mu umožňuje objektívnejšie určiť potrebný stupeň bezpečnostných opatrení.
Návrh zákona taktiež zohľadňuje odporúčania CPT v oblasti ubytovacích podmienok. Každý odsúdený by mal mať k dispozícii minimálne štyri štvorcové metre v cele alebo izbe. V prechodných obdobiach je možné túto plochu znížiť na tri štvorcové metre, čo reflektuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Maximálny počet osôb v jednej cele alebo izbe je osem. Ak je ich viac, minimálna plocha na jedného odsúdeného sa zvyšuje na osem štvorcových metrov.
Novela ruší povinnosť umiestňovať odsúdených na doživotie do osobitných oddelení. O ich umiestnení v tomto oddelení sa bude rozhodovať na základe individuálneho posúdenia rizík a kritérií, pričom realizácia vybraných činností bude zabezpečená oddelene.
Zlepšenia sa dotknú aj návštev. Rozširujú sa možnosti priameho kontaktu maloletých detí s ich rodičmi vo výkone trestu. „Cieľom je zmierniť obmedzenia súkromného a rodinného života osôb vo výkone trestu, a to rozšírením možností komunikácie a zachovania kontaktov s okolím, najmä s rodinou. Zvýši sa minimálna doba telefonovania a zavedie sa videonávšteva,“ uvádza MS. Návštevy by mali prebiehať formou priameho kontaktu bez ohľadu na stupeň stráženia, s výnimkou odsúdených na doživotie, u ktorých sa preferuje bezkontaktná forma.
Novela zákona ruší zákaz telefonovania ako disciplinárny trest, ako aj zákaz telefonovania počas výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu. Cieľom je posilniť sociálne kontakty odsúdených. Ministerstvo spravodlivosti argumentuje, že rodina odsúdeného by nemala byť nepriamo trestaná za jeho disciplinárne previnenia. Skracuje sa maximálna dĺžka disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu a predlžuje sa lehota, po ktorej môže odsúdený vykonať zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu. Ruší sa povinnosť lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov, nakoľko platná legislatíva podmieňuje výkon disciplinárneho trestu stanoviskom ošetrujúceho lekára. Zdravotný stav odsúdeného sa bude zohľadňovať už v štádiu konania o disciplinárnom previnení.
Novela zavádza nový inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Riaditeľ ústavu tak bude môcť zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu v prospech odsúdeného.
Účinnosť novely je stanovená na 1. júla 2026.