ZMOS kritizuje škrty vo financovaní samospráv v návrhu konsolidácie
ZMOS varuje pred negatívnymi dopadmi vládnych škrtov na financovanie miest a obcí, ktoré ohrozia poskytovanie základných služieb obyvateľom.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ostro nesúhlasí s plánovaným znížením podielu samospráv na dani z príjmov fyzických osôb, ktoré je súčasťou vládnych konsolidačných opatrení.
Content: Bratislava 12. septembra (TASR) – ZMOS vyjadrilo vážne znepokojenie nad návrhom konsolidačných opatrení vlády pre rok 2026, ktoré považuje za neprimeraný zásah do finančnej stability samospráv. Podľa ZMOS-u vláda nekonzultovala tieto opatrenia s predstaviteľmi miest a obcí a ignoruje ich reálne potreby a povinnosti. Predseda ZMOS-u Jozef Božik v piatok zdôraznil, že samosprávy nesú minimálnu zodpovednosť za štátny dlh a je nespravodlivé, aby znášali hlavné bremeno jeho znižovania.
„Samosprávy, aj napriek značnej finančnej záťaži a zodpovednosti, ktorú im udelil štát, majú na obrovskom verejnom dlhu Slovenskej republiky len minimálny podiel. Považujeme za nespravodlivé, aby sa bremeno jeho riešenia prenášalo práve na nás a našich obyvateľov,“ uviedol Božik.
Kľúčovým sporným bodom je plánované zníženie podielu miest a obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb z 55,1 % na 53 %. Hoci vláda argumentuje, že samosprávy budú mať aj tak vyšší príjem z daní, ZMOS upozorňuje, že pri zachovaní pôvodného podielu by mestá a obce mali k dispozícii o 234 miliónov eur viac na svoj rozvoj.
„Štát si takto ponecháva značnú sumu peňazí, čo obmedzí možnosti samospráv investovať do kvalitnejších služieb pre občanov. Navyše, štát využíva zvýšené príjmy z progresívneho zdaňovania a podielové dane na financovanie valorizácie platov v regionálnom školstve, čo považujeme za presúvanie zodpovednosti na samosprávy,“ dodal Božik.
ZMOS upozorňuje, že zvýšenie minimálnej mzdy o 12 % v kombinácii s infláciou zaťaží rozpočty samospráv ešte viac. Prijaté konsolidačné opatrenia tak môžu negatívne ovplyvniť kvalitu základných služieb pre obyvateľov Slovenska. ZMOS preto žiada, aby vláda jasne stanovila, že tieto opatrenia sú dočasné a platia len pre roky 2026 a 2027, s automatickým návratom k pôvodnému podielu 55,1 % od roku 2028.
„Požadujeme tiež spravodlivý mechanizmus financovania zvýšených mzdových výdavkov v školstve, ktorý bude zohľadňovať reálne potreby regionálneho školstva v kompetenciách samospráv. Okrem toho je nevyhnutné, aby samosprávy mali počas konsolidácie možnosť flexibilne využívať rezervné fondy aj na bežné výdavky a aby im vláda poskytla jasné pravidlá pre uplatňovanie dlhovej brzdy,“ uzavrel Božik.
