ZMOS varuje: Konsolidácia a rozpočet zvyšujú napätie v samosprávach
Rastúci tlak v samosprávach! ZMOS kritizuje vládne kroky, ktoré obmedzujú financovanie a prenášajú zodpovednosť na mestá a obce.
Slovenská mestá a obce vyjadrili vážne obavy ohľadom vládnych úsporných opatrení a navrhovaného štátneho rozpočtu, ktoré podľa nich ohrozujú ich fungovanie.
Content: Bratislava (TASR) – Na spoločnom zasadaní Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorého sa zúčastnili zástupcovia viac ako stovky miest a obcí z celého Slovenska, zaznela silná kritika voči vládnym konsolidačným opatreniam a návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2026. Predseda ZMOS Jozef Božik zdôraznil, že táto situácia vyvoláva v regiónoch rastúce napätie.
Podľa Božika samosprávy otvorene deklarovali svoju nespokojnosť s vládnymi úspornými opatreniami a návrhom rozpočtu, ktoré ZMOS jednoznačne odmieta. Poukazujú na to, že tieto opatrenia priamo zasahujú do autonómie a stability samospráv a ohrozujú poskytovanie základných verejných služieb na miestnej úrovni.
Zástupcovia miest a obcí upozornili, že samosprávy preberajú na seba množstvo úloh v rôznych oblastiach, ktoré by štát sám nedokázal zabezpečiť, vrátane školstva, sociálnych služieb, kultúry, športu a bezpečnosti. Napriek tomu vláda na ne prenáša ďalšie povinnosti bez adekvátneho finančného zabezpečenia, čo považujú za neúnosný a dlhodobo neudržateľný trend.
Prijaté vládne rozhodnutia už teraz pripravujú samosprávy o približne 291 miliónov eur v dôsledku zníženia podielových daní, fiškálnych presunov a nekompenzovaných výdavkov. Konkrétne, konsolidácia verejných financií viedla k zníženiu podielu samospráv na dani z príjmov fyzických osôb z pôvodných 56 % na 53 %, čo predstavuje ročný výpadok vo výške 145 miliónov eur.
Zástupcovia samospráv zdôraznili, že obce financujú mnohé výdavky, ktoré by mal hradiť štát. Podľa prepočtov ZMOS museli samosprávy v roku 2025 doplácať približne 590 miliónov eur na štátne opatrenia, ako sú zvýšenie platov učiteľov, lekárov, zdravotných sestier, rodinné bonusy a energetická pomoc. Štát však samosprávam v plnej miere kompenzoval iba výdavky na mzdy v regionálnom školstve a odmeny v zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2025, ku ktorým sa legislatívne zaviazal.
Na rokovaní sa otvorila aj diskusia o ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, známeho ako zákon o dlhovej brzde. Predstavitelia samospráv považujú súčasné nastavenie zákona za neprimerane prísne voči územnej samospráve, keďže jej podiel na verejnom dlhu predstavuje len 1,14 %.
Účastníci rokovania sa zhodli, že situácia v regiónoch je napätá a tlak na samosprávy narastá. Starostovia a primátori upozornili, že namiesto riešenia skutočných finančných problémov obcí vytvára vláda zástupné témy, ktoré len prehlbujú napätie a polarizujú spoločnosť. Dodali, že mestá a obce už dosahujú hranice svojich možností.
Diskusia sa dotkla aj zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v mestách a obciach. Prítomní predstavitelia poukázali na nedostatok štátnych policajtov v teréne, čo núti samosprávy suplovať ich činnosť prostredníctvom obecných a mestských polícií.
