ZVJS by mohol rozhodovať o stupni stráženia väzňov, navrhuje ministerstvo

Ministerstvo spravodlivosti predložilo návrh novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, reagujúc tak na pripomienky Európskeho výboru proti mučeniu.

Content: Bratislava 21. mája (TASR) – Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) by mohol prebrať právomoc rozhodovať o zaradení odsúdených do jednotlivých stupňov stráženia. Navrhuje to Ministerstvo spravodlivosti SR v novele zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Cieľom tejto zmeny je individualizovať prístup k odsúdeným a zohľadniť ich špecifické potreby, namiesto automatického zaradenia na základe spáchaného trestného činu. Rezort argumentuje, že rovnaký trest môže mať na rôznych odsúdených odlišný dopad.

Predkladaná právna úprava reaguje na dlhodobé výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT). Tento výbor opakovane zdôrazňuje potrebu individuálneho posudzovania väzňov vedením ústavu, ktoré dokáže najlepšie zhodnotiť riziko a potreby odsúdeného na základe jeho správania po nástupe do výkonu trestu. CPT tvrdí, že väzenský personál má v porovnaní so sudcom pri vynášaní rozsudku lepšie informácie na určenie adekvátnych bezpečnostných opatrení.

Návrh zákona zohľadňuje aj ďalšie odporúčania CPT, najmä zvýšenie minimálnej ubytovacej plochy na jedného odsúdeného na štyri metre štvorcové v cele alebo izbe. „V odôvodnených prípadoch je možné plochu dočasne znížiť na tri metre štvorcové, čo reflektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,“ uvádza ministerstvo. Počet odsúdených v jednej cele alebo izbe by nemal presiahnuť osem, pričom ak je ich viac, minimálna plocha na jedného väzňa sa zvyšuje na osem metrov štvorcových.

Novela ruší povinné umiestňovanie odsúdených na doživotie do špeciálneho oddielu. Ak posúdenie rizík a kritérií ukáže, že je vhodné umiestniť odsúdeného do oddielu pre doživotne odsúdených, vybrané činnosti sa budú vykonávať oddelene.

Ministerstvo spravodlivosti navrhuje aj zmenu pravidiel pre fyzické návštevy, s cieľom umožniť častejší kontakt maloletých detí s rodičmi vo výkone trestu. „Navrhovaná právna úprava zmierňuje obmedzenia súkromného a rodinného života osôb vo výkone trestu odňatia slobody prostredníctvom rozšírenia možností komunikácie a kontaktu s vonkajším svetom, najmä s rodinou, predĺžením minimálneho zákonného nároku na telefonovanie a zavedením videonávštev,“ vysvetľuje rezort. V záujme humanizácie väzenstva sa majú návštevy realizovať priamym kontaktom, s výnimkou odsúdených v oddieloch pre doživotné tresty, kde sa uprednostňuje bezkontaktný spôsob.

Návrh novely ruší zákaz telefonovania ako disciplinárny trest, ako aj zákaz telefonovania počas výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu. Cieľom je rozšíriť možnosti sociálnych kontaktov odsúdených. Ministerstvo argumentuje, že za disciplinárne previnenie odsúdeného by nemala byť nepriamo trestaná aj jeho rodina. Navrhuje sa tiež skrátenie maximálnej dĺžky disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu a dĺžky neprerušeného výkonu postupne uložených disciplinárnych trestov. Zároveň sa predlžuje lehota, po ktorej môže odsúdený vykonať zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu. Novela upúšťa od povinnosti lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov a navrhuje zohľadňovať zdravotný stav odsúdeného už v štádiu konania o disciplinárnom previnení.

Novela zákona zavádza nový inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý umožní riaditeľovi ústavu zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu v prospech odsúdeného.

Účinnosť novely sa navrhuje od 1. januára 2026.