ADHD a aktivita mozgu: Nová štúdia odhaľuje potenciál modifikácie mozgových vĺn
Výskum prináša nádej na objektívnejšie metódy diagnostiky a liečby ADHD, zamerané na ovplyvnenie mozgovej aktivity.
Medzinárodný tím vedcov identifikoval u detí s ADHD charakteristický vzorec mozgovej aktivity, ktorý by mohol byť ovplyvniteľný neinvazívnou stimuláciou a kognitívnym tréningom.
Nová štúdia naznačuje, že deti s ADHD vykazujú merateľné odlišnosti v aktivite mozgu, konkrétne v aperiodickej EEG aktivite. Vedci zistili, že táto aktivita sa po kombinovanej intervencii (neinvazívna stimulácia mozgu a kognitívny tréning) posunula smerom k typickejším hodnotám. Hoci sú výsledky povzbudivé, je potrebné ich overiť na väčších vzorkách a prepojiť s reálnym fungovaním detí. Dôležité bude aj dlhodobé sledovanie. Výskum však prispieva k vývoju objektívnych, mozgovo-založených meraní relevantných pre ADHD a skúma nefarmakologické prístupy, ktoré by mohli pomôcť sledovať a potenciálne ovplyvňovať aktivitu mozgu u postihnutých detí.
Výskum, publikovaný v časopise NeuroImage: Clinical, sa zameral na aperiodickú aktivitu mozgu, ktorá sa ukázala ako spoľahlivejší marker pre ADHD v porovnaní s tradičnými EEG meraniami. Deti s ADHD vykazovali zvýšenú aperiodickú EEG aktivitu, ktorá je spojená so zníženou neuronálnou efektivitou.
V druhej fáze štúdie absolvovala časť detí s ADHD randomizovanú štúdiu s kognitívnym tréningom a transkraniálnou stimuláciou náhodným hlukom (tRNS). Po desiatich sedeniach vykazovali deti, ktoré dostávali aktívnu stimuláciu, významné zníženie atypickej mozgovej aktivity a zlepšenie výkonu v úlohách. Niektoré z neurologických efektov pretrvávali ešte tri týždne po ukončení intervencie.
Komentár redakcie: Objektívne merateľné markery ADHD by zásadne zlepšili diagnostiku a individualizáciu terapie. Je však dôležité pristupovať k takýmto objavom s opatrnosťou, ako naznačujú aj niektoré kritické komentáre k štúdii. Potrebné sú rozsiahlejšie a dlhodobejšie štúdie.
Identifikácia robustného, biologicky podloženého nervového markera by mohla prispieť k presnejším diagnostickým nástrojom a usmerniť budúce intervencie. Štúdia tiež posilňuje vedecký základ pre nefarmakologické liečby, ktoré sú čoraz viac vyhľadávané rodinami a lekármi.
