ADHD u dospelých: Výzvy pretrvávajú aj pri dlhodobej medikácii, ukazuje štúdia
Výskum ukazuje, že dospelí s ADHD majú vyššiu pravdepodobnosť problémov so vzdelávaním, zamestnaním a celkovým sociálnym fungovaním v porovnaní s tými, ktorí touto poruchou netrpia. Dlhodobá medikácia nemusí priniesť výrazné zlepšenie.
Nová štúdia v Journal of Psychiatric Research odhaľuje, že dospelí s ADHD čelia dlhodobým problémom v oblasti vzdelávania, zamestnania a sociálneho fungovania, a to aj pri dlhodobej medikácii.
ADHD, vývinová porucha postihujúca 2-3% detí, často pretrváva do dospelosti, prejavuje sa nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzívnosťou. Tieto prejavy sťažujú úspech v akademickom, sociálnom a pracovnom prostredí. Hoci sa na zmiernenie symptómov bežne predpisujú lieky, ich dlhodobý vplyv na vzdelanie a zamestnanie nebol dostatočne preskúmaný.
Cieľom dánskych vedcov bolo zistiť, ako sa darí dospelým s ADHD vo veku 30 rokov a či dlhodobé užívanie liekov zlepšuje ich sociálne výsledky. Chceli tiež kvantifikovať širší sociálny a ekonomický dopad ADHD, najmä z hľadiska nákladov na zdravotnú starostlivosť a prítomnosti ďalších psychických porúch.
Výskumný tím sledoval osoby s ADHD diagnostikovaným v rokoch 1995 až 2016 pomocou dánskych zdravotných a sociálnych registrov. Do štúdie boli zaradení pacienti mladší ako 30 rokov do roku 2005 alebo dosiahli vek 30 rokov do roku 2016, čo umožnilo sledovanie po dobu aspoň desiatich rokov. Celkovo bolo 4 897 osôb s ADHD porovnaných s 18 931 osobami z bežnej populácie podľa veku, pohlavia a lokality.
Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na komplexnosť ADHD a potrebu komplexnej liečby, ktorá zahŕňa nielen medikáciu, ale aj psychoterapiu a sociálnu podporu. Dôležité je tiež včasné diagnostikovanie a intervencia.
Výsledky ukázali, že dospelí s ADHD dosahujú v mnohých oblastiach života horšie výsledky. V porovnaní s kontrolnou skupinou, osoby s ADHD častejšie žijú osamelo, majú nižšie vzdelanie, sú menej zamestnaní, častejšie sú odkázaní na sociálne dávky a majú diagnostikované ďalšie psychické poruchy. Vo veku 30 rokov bolo zamestnaných len 35% dospelých s ADHD, oproti 74% v kontrolnej skupine. Až 34% osôb s ADHD poberalo sociálne dávky a 12% invalidný dôchodok.
Ekonomická situácia bola tiež znepokojivá. Osoby s ADHD mali nižší príjem zo zamestnania a vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť. V priemere dostávali viac ako dvojnásobok verejnej finančnej podpory v porovnaní s kontrolnou skupinou. Psychické problémy, ako depresia, úzkosť a závislosť, boli u pacientov s ADHD bežnejšie a výrazne ovplyvňovali ich výsledky.
Prekvapivo, dodržiavanie medikácie medzi 21. a 30. rokom života nezvýšilo šance na dosiahnutie vyššieho vzdelania ani zamestnania. Vyššia adherencia k liekom bola dokonca mierne spojená s nižšou pravdepodobnosťou zamestnania, pravdepodobne preto, že osoby so závažnejšími symptómami a horšími výsledkami častejšie zostávajú na liekoch. Vzdelanie rodičov malo silný vplyv na vzdelanie a zamestnanie detí, čo naznačuje dôležitosť rodinného zázemia.
Autori štúdie uvádzajú, že údaje nezahŕňajú všetky formy liečby, ako je terapia, špeciálne vzdelávanie alebo sociálna podpora, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu. Taktiež, štúdia nemôže dokázať príčinnú súvislosť. Skoršia diagnostika a kombinácia liečebných postupov by mohli viesť k lepším dlhodobým výsledkom.
