Ako média a predsudky ovplyvňujú rozhodovanie úradov: Nová štúdia o diskriminácii
Výskum odhaľuje, ako mediálny obraz ovplyvňuje rozhodovanie úradníkov pri prideľovaní sociálnych dávok žiadateľom s migračným pozadím. Štúdia skúmala vplyv negatívnych správ na vnímanie žiadateľov a poukazuje na potenciálnu diskrimináciu.
Negatívne mediálne zobrazenie migrantov môže viesť k diskriminácii pri prideľovaní sociálnych dávok, najmä v regiónoch s voči migrácii skeptickým postojom. Tvrdí to nová štúdia z Univerzity v Konstanz.
Vzostup pravicového populizmu v západných demokraciách prispel k normalizácii xenofóbnych postojov. Nová štúdia z Univerzity v Konstanz sa zamerala na to, ako sa táto normalizácia prejavuje v administratívnej praxi nemeckých úradov práce. Konkrétne skúmala vplyv negatívneho mediálneho pokrytia ľudí s migračným pozadím na rozhodovanie o sociálnych dávkach.
Výskumníci uskutočnili experiment s 1400 pracovníkmi zo 60 nemeckých úradov práce. Predložili im fiktívne novinové články o podvodoch s dávkami, ktorých sa mali dopúšťať rumunskí občania. Následne mali pracovníci rozhodovať o fiktívnych žiadostiach o sociálne dávky. Výsledky ukázali, že po prečítaní článku o podvodoch považovali žiadosti rumunských občanov za menej dôveryhodné, čo naznačuje diskrimináciu. Tento efekt bol silnejší v štátoch s vyhraneným skeptickým postojom k migrácii, kde s rumunskými žiadateľmi zaobchádzali odlišne ako s nemeckými, hoci mali rovnaký nárok na dávky. Zaujímavosťou je, že u cudzincov, ktorí neboli v článku spomenutí, prejavili pracovníci úradov práce menšiu skepsu a väčšiu ochotu pomôcť, čo autori označujú ako pozitívnu diskrimináciu.
„Naše výsledky ukazujú, že administratíva nie je neutrálny priestor,“ hovorí Gerald Schneider, profesor politológie na Univerzite v Konstanz. „Ak sú spoločenské stereotypy silné a médiá šíria negatívne obrazy migrácie, tieto postoje sa môžu priamo odraziť v práci štátnych orgánov.“ Stefanie Rueß, výskumníčka zo Zeppelin University, dodáva, že negatívne titulky o migrácii podvedome aktivujú stereotypy, ktoré určujú, ktoré skupiny ľudí sú považované za „podozrivé“, „zasluhujúce si pomoc“ alebo menej „dôveryhodné“. Tieto formy diskriminácie môžu byť škodlivé, pretože je ťažké ich rozpoznať a môžu ovplyvniť ďalšie rozhodnutia. Médiá, spoločenské normy a administratívne rozhodnutia sú úzko prepojené.
Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na dôležitú rolu médií a spoločenských stereotypov pri formovaní rozhodnutí štátnych úradov. Zdôrazňuje potrebu objektívneho a vyváženého spravodajstva a transparentných procesov pri prideľovaní sociálnych dávok, aby sa predišlo diskriminácii a posilnila dôvera verejnosti v inštitúcie.
Jan Vogler z Aarhus University v Dánsku zdôrazňuje, že výsledky môžu mať rozsiahle dôsledky pre vzťah medzi štátom a diskriminovanými skupinami. Ak ľudia cítia, že ich štát diskriminuje, môže to natrvalo otrasie ich dôveru vo verejné inštitúcie a negatívne ovplyvniť ich interakcie so štátom. Autori štúdie navrhujú ako protiopatrenia cielené školenia v oblasti mediálnej gramotnosti, štandardizáciu rozhodovacích procesov a vyváženejšie regionálne spravodajstvo o migrácii.
