Ako rodičovský štýl vplýva na spokojnosť so životom? Úzkosť a hnev ako kľúčové faktory
Výskum ukazuje, že kvalita vzťahu s rodičmi ovplyvňuje schopnosť zvládať hnev a úzkosť, čo má priamy dopad na spokojnosť so životom v dospelosti.
Nová štúdia z Talianska odhaľuje, že úzkosť a hnev môžu vysvetľovať prepojenie medzi vzťahom s rodičmi a celkovou spokojnosťou so životom u mladých dospelých. Prehnaná rodičovská ochrana môže viesť k zvýšenej úzkosti, čo následne znižuje životnú spokojnosť. Naopak, kvalitná rodičovská starostlivosť môže zlepšiť kontrolu hnevu, čím sa zvyšuje celková spokojnosť.
Rodičovský vzťah je emocionálne prepojenie medzi rodičom a dieťaťom, ktoré sa formuje najmä v ranom veku. Zahŕňa pocity tepla, blízkosti a odhodlania starať sa o blaho dieťaťa. Silné puto je nevyhnutné pre zdravý emocionálny, sociálny a kognitívny vývoj dieťaťa. Vytvára pocit bezpečia a dôvery, ktorý je základom pre budúce vzťahy.
Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú vytváranie pút, patrí duševné zdravie rodiča, citlivosť na potreby dieťaťa a kvalita starostlivosti v ranom veku. Narušené puto, napríklad v dôsledku zanedbávania alebo nekonzistentnosti, môže prispieť k problémom s citovou väzbou a problémovému správaniu. Rodičovský vzťah nie je nemenný a môže sa posilňovať prostredníctvom pozitívnych interakcií a vnímavého rodičovstva.
Autorka štúdie, Martina Smorti, a jej kolegovia sa zamerali na preskúmanie psychologických procesov spájajúcich rodičovský vzťah – konkrétne emocionálne prepojenie s matkou aj otcom – a životnú spokojnosť. Sústredili sa na dve dimenzie rodičovského vzťahu: starostlivosť a nadmernú ochranu, a predpokladali, že hnev a úzkosť môžu sprostredkovať vzťahy medzi týmito dimenziami a životnou spokojnosťou.
Komentár redakcie: Štúdia prispieva k vedeckému chápaniu psychologických faktorov, ktoré sú základom prepojenia medzi rodičovským vzťahom a životnou spokojnosťou. Je však potrebné poznamenať, že dizajn štúdie neumožňuje odvodiť z výsledkov definitívne kauzálne závery. Zistenia potvrdzujú dôležitosť vyváženého rodičovského prístupu, ktorý kombinuje starostlivosť s primeranou mierou autonómie pre dieťa.
Do štúdie bolo zapojených 369 talianskych dospelých s priemerným vekom 22 rokov, z ktorých 242 boli ženy. Približne 72 % malo vysokoškolské vzdelanie, 12 % malo magisterský titul a 60 % uviedlo, že žije s rodinou. Okrem toho 69 % uviedlo, že v súčasnosti nie sú zamestnaní.
Účastníci vyplnili dotazníky zamerané na hodnotenie rodičovského vzťahu, prežívanie a kontrolu hnevu, úzkosti a životnej spokojnosti.
Výsledky ukázali, že účastníci, ktorí vnímali vyššiu úroveň starostlivosti zo strany matky alebo otca, mali tendenciu prejavovať lepšiu kontrolu nad hnevom a menej často ho vyjadrovali. Taktiež uvádzali nižšiu úzkosť a väčšiu životnú spokojnosť. Naopak, účastníci, ktorí uvádzali vyššiu úroveň rodičovskej nadmernej ochrany – zo strany jedného alebo oboch rodičov – mali tendenciu uvádzať vyššiu úzkosť, častejšie vyjadrovanie hnevu a nižšiu životnú spokojnosť. Lepšia kontrola hnevu bola spojená s nižšou materskou nadmernou ochranou, ale nebola spojená s otcovskou nadmernou ochranou.
Výskumníci testovali štatistické modely s cieľom zistiť, či hnev a úzkosť sprostredkúvajú vzťah medzi rodičovským vzťahom a životnou spokojnosťou. Analýzy naznačili, že úzkosť môže sprostredkovať vzťah medzi rodičovskou nadmernou ochranou a životnou spokojnosťou – čo znamená, že prílišná ochrana rodičov môže zvýšiť úzkosť, ktorá je potom spojená s nižšou životnou spokojnosťou. Podobne sa zdalo, že kontrola hnevu sprostredkúva vzťah medzi rodičovskou starostlivosťou a životnou spokojnosťou. Negatívne prejavy hnevu tiež sprostredkovali spojenie medzi materskou nadmernou ochranou a životnou spokojnosťou.
„Tieto zistenia preukázali, že materský a otcovský vzťah môžu zohrávať úlohu v životnej spokojnosti mladých dospelých prostredníctvom rôznych základných psycho-emocionálnych mechanizmov,“ uzavreli autori štúdie.
