Ako Trump mení názory na imigráciu: Nová štúdia odhaľuje prekvapivé zvraty v postojoch

Nová štúdia ukazuje, že stranícke preferencie ovplyvňujú pohľad Američanov na imigráciu viac, než sa predpokladalo. Informácia o tom, že imigranti podporujú Trumpa, mení postoje republikánov aj demokratov.

Verejná mienka na imigráciu v USA je tradične rozdelená podľa straníckej príslušnosti. Demokrati sú vo všeobecnosti otvorenejší prisťahovalectvu, zatiaľ čo republikáni zastávajú skôr obmedzujúci postoj. Vedci dlhodobo skúmajú vplyv ekonomickej súťaže, kultúrnej identity a obáv o národnú bezpečnosť na tieto rozdiely. Najnovšia štúdia sa však zameriava na iný aspekt: ako vnímanie politických preferencií imigrantov ovplyvňuje názory Američanov na prijímanie nových prisťahovalcov.

Prevláda názor, že imigranti v USA inklinujú k voličom Demokratickej strany. Autori štúdie, Daniel McDowell zo Syracuse University a David A. Steinberg z Johns Hopkins University, sa preto zamerali na overenie, či táto domnienka ovplyvňuje postoje ľudí k imigračnej politike.

"To, ako sú imigranti často zobrazovaní ako spoľahliví voliči demokratov, nás k tejto téme pritiahlo," vysvetlil McDowell. "Zdalo sa, že toto vnímanie podnecuje odpor voči imigrácii na americkej politickej pravici, najmä preto, že viac imigrantov by viedlo k zníženiu volebného úspechu republikánov. Podobne sme sa zamýšľali, či časť proimigračných nálad na politickej ľavici odráža presvedčenie, že noví príchodzí sú v podstate spolustraníci a že imigrácia by mohla nakoniec priniesť trvalú demokratickú väčšinu."

Komentár redakcie: Táto štúdia podčiarkuje, ako veľmi sú názory na imigráciu ovplyvnené straníckymi sympatiami. Zistenie, že informácia o podpore Trumpa medzi imigrantmi dokáže zmeniť tradičné stranícke rozdelenie, je prekvapujúce a poukazuje na komplexnosť verejnej mienky v tejto oblasti.

Na preskúmanie tejto otázky realizovali výskumníci experiment na vzorke 3000 amerických dospelých. Účastníci boli náhodne rozdelení do dvoch skupín. Kontrolná skupina dostala základné informácie o imigrácii z dvoch krajín (Venezuela a Vietnam). Experimentálna skupina dostala rovnaké informácie, ale s dodatkom, že väčšina imigrantov z danej krajiny podporuje Donalda Trumpa a Republikánsku stranu.

Následne boli respondenti požiadaní, aby vyjadrili svoj súhlas alebo nesúhlas s tým, či by USA mali povoliť viac imigrantov z danej krajiny, na škále od nula do desať.

Výsledky ukázali, že väčšina Američanov v kontrolnej skupine predpokladala, že imigranti z Venezuely alebo Vietnamu budú voliť demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú. V experimentálnej skupine sa tento vzorec obrátil.

Tieto zmenené vnímania mali silný vplyv na názory ľudí na imigráciu. Zatiaľ čo v kontrolnej skupine boli demokrati najviac naklonení zvýšenej imigrácii, v experimentálnej skupine sa tieto rozdiely takmer vytratili. Republikánska podpora imigrácie vzrástla, zatiaľ čo demokratická podpora klesla.

"Boli sme si istí, že efekt bude fungovať tak, ako sme očakávali, vzhľadom na stranícku povahu väčšiny problémov v Spojených štátoch," povedal McDowell. "Veľkosť a trvácnosť efektu, v závislosti od straníckej príslušnosti, v dvoch kultúrne odlišných skupinách imigrantov, nás však trochu prekvapila. V istom zmysle by sa dalo povedať, že liečba fungovala lepšie, ako sme očakávali."

Štúdia tiež zistila, že účinky boli najvýraznejšie u silných straníkov. Naopak, nezávislí respondenti neboli liečbou významne ovplyvnení.

"Postoje k imigrácii nie sú imúnne voči strategickému volebnému mysleniu a hyper-straníckosti," vysvetlil McDowell. "Naša štúdia ukazuje, že pre mnohých Američanov závisí žiadúcnosť imigrácie nielen od kultúrnych alebo ekonomických faktorov, ale aj od toho, či voliči veria, že migranti majú rovnaké stranícke preferencie ako oni."

Autori štúdie však upozorňujú na určité obmedzenia. Výskum sa zameral iba na legálnu imigráciu a nezaoberal sa otázkou nelegálnej imigrácie alebo hraničnej kontroly. Budúce štúdie by sa mali zamerať na komplexnejšie preskúmanie tejto problematiky.