Ako veľmi nás tetovania ovplyvňujú? Nový výskum odhaľuje prekvapivé omyly v posudzovaní ľudí s tetovaniami

Nová štúdia publikovaná v Journal of Research in Personality zistila, že ľudia si síce vytvárajú silné a konzistentné dojmy o osobnosti na základe tetovaní, no tieto dojmy sú často mylné. Výnimkou sú „uletené“ tetovania, ktoré môžu naznačovať otvorenosť novým skúsenostiam.

Tetovania sú v spoločnosti čoraz bežnejšie, no stále so sebou nesú istú sociálnu záťaž. Bežne robíme unáhlené závery o ľuďoch na základe ich tetovaní, napríklad, že sú viac rebelantskí, neurotickí alebo menej svedomití. Väčšina predchádzajúcich štúdií sa zameriavala na to, či sú ľudia s tetovaniami posudzovaní inak ako tí bez nich. Tento prístup však prehliada bohatú rozmanitosť typov a štýlov tetovaní, ako aj osobné dôvody, prečo si ich ľudia dávajú.

Výskumníci za súčasnou štúdiou chceli preskúmať nielen to, ako ľudia posudzujú druhých na základe tetovaní, ale aj to, či sú tieto hodnotenia presné – a či určité črty tetovaní, ako napríklad veľkosť alebo obsah, spoľahlivo signalizujú niečo o osobnosti človeka. Cieľom bolo tiež otestovať, či by poznanie významu tetovania mohlo ľuďom pomôcť robiť presnejšie hodnotenia.

„Čiastočne sme sa inšpirovali sériou štúdií, ktoré porovnávali, ako posudzujeme ľudí s tetovaniami a bez nich,“ povedal autor štúdie William J. Chopik, docent psychológie na Michiganskej štátnej univerzite a riaditeľ laboratória Close Relationships Lab.

Komentár redakcie: Výskum zdôrazňuje, že napriek bežným predsudkom, tetovania nie sú spoľahlivým indikátorom osobnosti. Ľudia by si mali uvedomiť svoje sklony k stereotypnému posudzovaniu a pristupovať k druhým s otvorenou mysľou.

„Ľudia si robia rôzne domnienky o ľuďoch s tetovaniami – že sú riskantní, závislí na návykových látkach a celkovo negatívni. Uvedomili sme si však, že niektoré z týchto hodnotení môžu závisieť od toho, ako tetovanie vyzerá. Predpokladali sme, že tetovania sa od seba trochu líšia a to môže viesť k rôznym hodnoteniam. Preto to nebolo ani tak porovnanie medzi niekým s tetovaním a bez neho. Skôr sme mali pocit, že ľudia budú posudzovať ľudí na základe toho, či je tetovanie niečo ako lebka v plameňoch alebo pohyblivý pamätník s kvetmi.“

Výskum zahŕňal 274 dospelých s tetovaniami vo veku od 18 do 70 rokov. Väčšina boli ženy (71 percent) a prevažne bielej rasy, hoci boli zastúpení aj jedinci z iných rasových a etnických skupín. Každý účastník vyplnil dotazník osobnosti, ktorý hodnotil päť hlavných dimenzií osobnosti: prívetivosť, svedomitosť, extraverziu, neuroticizmus a otvorenosť novým skúsenostiam. Účastníci tiež opísali význam svojich tetovaní a umožnili výskumnému tímu ich odfotografovať.

Štúdia zhromaždila celkovo 375 obrázkov tetovaní. Niektorí účastníci zdieľali dve tetovania, hoci väčšina poskytla iba jedno. Fotografie a sprievodné osobné popisy boli potom ukázané skupine 30 hodnotiteľov, vrátane študentov bakalárskeho a magisterského štúdia, ako aj profesorov so psychologickým vzdelaním.

Polovica hodnotiteľov bola požiadaná, aby posúdila osobnosť osôb s tetovaním iba na základe fotografie. Druhá polovica dostala fotografiu aj písomné vysvetlenie významu tetovania. Žiadny z hodnotiteľov neposudzoval to isté tetovanie v oboch formátoch. Všetci hodnotitelia použili rovnakú škálu osobnosti na vyhodnotenie, aký prívetivý, svedomitý, extrovertný, neurotický a otvorený novým skúsenostiam sa im zdá byť človek s tetovaním.

Na analýzu hodnotení použili výskumníci model šošovky – rámec, ktorý skúma, ako ľudia používajú viditeľné podnety v prostredí (v tomto prípade charakteristiky tetovania) na vytváranie dojmov a či tieto podnety skutočne odrážajú vlastnosti, ktoré sa zdajú signalizovať. Hodnotitelia tiež posúdili 18 špecifických charakteristík tetovania, ako je veľkosť, štýl, zobrazenie (napr. život verzus smrť) a ako „uletené“ alebo vážne sa tetovanie javí.

Celkovo boli ľudia pomerne konzistentní v tom, ako hodnotili tetovania. Hodnotitelia sa zhodovali v tom, čo by určité charakteristiky tetovania mohli naznačovať o osobnosti. Napríklad veselé a farebné tetovania boli spojené s dojmami vyššej prívetivosti. Veľké, tradične vyzerajúce tetovania boli spojené s vyššou extraverziou. Tetovania, ktoré sa javili ako nekvalitné alebo obsahovali zobrazenie smrti, viedli hodnotiteľov k vnímaniu nositeľa ako neurotickejšieho alebo menej prívetivého.

Avšak tieto hodnotenia boli väčšinou nepresné. Keď výskumníci porovnali, ako boli účastníci hodnotení s tým, ako sa sami opísali, väčšina väzieb medzi črtami tetovania a osobnosťou sa rozpadla. Až na jeden vzor: ľudia, ktorých tetovania hodnotitelia opísali ako „uletené“, mali o niečo vyššie skóre v otvorenosti novým skúsenostiam vo svojich sebahodnoteniach.

Pridanie popisu významu tetovania konzistentne nezlepšilo presnosť hodnotení. Hoci zahrnutie príbehu za tetovaním zvýšilo konsenzus medzi hodnotiteľmi pri posudzovaní vlastností, ako je neuroticizmus, výrazne to nezvýšilo ich schopnosť posúdiť, či tetovanie odráža skutočnú osobnosť človeka.

Jeden z najjasnejších výsledkov pochádza z porovnania platnosti podnetov (či črty tetovania skutočne odrážajú osobnosť) s využitím podnetov (či sa hodnotitelia spoliehajú na tieto črty pri hodnotení). Pri väčšine osobnostných čŕt hodnotitelia používali podnety, ktoré mali malý alebo žiadny vzťah k tomu, ako sa osoby s tetovaním vnímali. Jediný zmysluplný súlad medzi platnosťou a využitím podnetov sa našiel pre otvorenosť novým skúsenostiam. V tomto prípade boli tetovania hodnotené ako excentrické alebo neobvyklé, a to ako používané hodnotiteľmi, tak aj mierne naznačujúce skutočnú úroveň otvorenosti.

Pre ostatné črty – ako je prívetivosť, extraverzia, neuroticizmus a svedomitosť – vizuálne podnety, na ktoré sa hodnotitelia spoliehali, neboli platnými ukazovateľmi. V skutočnosti, pri niektorých črtách boli použité podnety negatívne korelované so skutočnými sebahodnoteniami. To znamená, že hodnotitelia nielenže hádali nesprávne – niekedy sa mýlili dôsledne.

„Urobili sme dosť hĺbkovú prácu pri snahe kódovať aspekty tetovaní,“ povedal Chopik pre PsyPost. „Jedným z dôvodov, prečo to výskumníci robia, je pokúsiť sa zistiť, ako ľudia používajú niečo ako veľkosť tetovania alebo ak je farebné (alebo má kvety), aby si urobili hodnotenia o ľuďoch. Takže jedna prekvapivá vec je, ako málo ľudia používali konkrétne črty tetovaní. Existovali niektoré ukazovatele, ako napríklad, ak bolo tetovanie uletené/čudné, na ktoré sa ľudia prichytili (čo bol skutočne presný ukazovateľ). Ale bolo trochu zvláštne vidieť, že ľudia sa zhodujú na hodnoteniach, ale nedokázali sme presne určiť, čo viedlo ich hodnotenia.“

Zistenia naznačujú, že hoci sa ľudia cítia sebavedomo pri vytváraní predpokladov o druhých na základe ich tetovaní, tieto predpoklady zriedka obstoja. Zdá sa, že tetovania nabádajú k hodnoteniu osobnosti a ľudia majú tendenciu používať konzistentné mentálne skratky založené na umeleckom diele, ktoré vidia. Ale vo väčšine prípadov tieto hodnotenia neodrážajú realitu. Sú formované viac stereotypmi a povrchovými dojmami ako zmysluplnými psychologickými rozdielmi.

Jedinou výnimkou, opäť, bola črta otvorenosti. Otvorení ľudia mali s väčšou pravdepodobnosťou tetovania, ktoré pozorovatelia považovali za zvláštne alebo netradičné. Toto zistenie podporuje skorší výskum, ktorý naznačuje, že ľudia s vysokou otvorenosťou majú tendenciu vyjadrovať sa prostredníctvom nekonvenčných alebo kreatívnych vyjadrení – vrátane body artu.

„Ľudia sa skutočne zhodli na tom, akí sú ľudia s určitými tetovaniami,“ povedal Chopik. „Tomu sa hovorí „konsenzus“ – že ľudia dosiahnu konsenzus o tom, ako hodnotiť ľudí s konkrétnymi typmi tetovaní. Ale boli tieto hodnotenia presné? Nie tak celkom. Existovali určité dôkazy, že tetovania pomohli ľuďom vyhodnotiť, či je niekto otvorený novým skúsenostiam (napr. umelecký, otvorený mysli, skúmavý) na základe svojho tetovania, a skutočne je táto osoba otvorená novým skúsenostiam. Ale vo všeobecnosti neboli hodnotenia presné, hoci ľudia majú tendenciu zdieľať nejakú predstavu o tom, čo si myslia o niekom s týmto tetovaním.“

Štúdia je jednou z prvých, ktorá použila štruktúrovaný model na testovanie, či ľudia dokážu presne posúdiť osobnosť na základe tetovaní. Autori však uvádzajú niektoré obmedzenia. Analyzované podnety tetovania boli relatívne široké a výskumníci do hĺbky neskúmali, ako alebo prečo pozorovatelia robili hodnotenia, ktoré robili. Hodnotitelia sa mohli spoliehať na inštinktívne pocity alebo kultúrne asociácie viac ako na akékoľvek vedomé uvažovanie.

Okrem toho sa prostredie štúdie – kontrolované prostredie, kde boli hodnotitelia požiadaní, aby posúdili osobnostné črty na základe izolovaných obrázkov – líši od interakcií v reálnom svete, kde ľudia môžu vidieť tetovania spolu s inými osobnými podnetmi, ako je oblečenie, výrazy tváre alebo reč.

„Nie sme si úplne istí, čo vedie hodnotenia ľudí,“ povedal Chopik. „Hoci boli dosť nepresní pri hodnoteniach, skutočne vytvárali konzistentné hodnotenia. Takže sme mohli byť neúplní ohľadom podnetov/aspektov tetovania, na ktoré sme sa pozerali. Mali sme aj informácie o význame tetovaní, ktoré boli poskytnuté niektorým hodnotiteľom. Tešíme sa na ďalšie kódovanie týchto popisov. To by mohlo byť vplyvnejšie pri riadení hodnotení, pretože ľudia, ktorí opisujú tetovania, tiež sprostredkúvajú veľa vecí o sebe, keď to robia.“

Štúdiu „Ink and Identity: Personality perceptions based on tattoos,“ napísali Brooke Soulliere, William J. Chopik, Alejandro Carrillo, W. Keith Campbell, Brandon Weiss a Joshua D. Miller.