Antidemokratické postoje: Štúdia odhaľuje prekvapivé spojitosti s myslením a ideológiou

Ľudia s radikálne odlišnými politickými názormi môžu mať spoločného viac, než sa zdá. Nová štúdia odhaľuje psychologické faktory, ktoré prispievajú k podpore antidemokratických myšlienok, a to naprieč celým ideologickým spektrom.

Demokratické princípy sú v mnohých krajinách považované za samozrejmosť. Avšak, nedávne správy upozorňujú na celosvetový pokles podpory demokratických inštitúcií. Vedci poukazujú na rôzne hrozby, ako sú autoritárski lídri, politický extrémizmus, polarizácia a dezinformácie.

Výskumný tím sa zameral na zjednotenie rôznych teórií a prístupov v snahe zistiť, či široké spektrum ideologických názorov – podporujúce aj spochybňujúce súčasný systém – súvisí s antidemokratickými postojmi. Skúmali tiež, ako faktory ako čierno-biele myslenie a mylné predstavy o politických oponentoch môžu vysvetliť, prečo niektorí ľudia podporujú kroky oslabujúce demokraciu.

"Napriek rastúcim obavám o oslabovanie demokratických hodnôt na celom svete, nemáme dostatočné pochopenie psychologických základov antidemokratických postojov," uviedol autor štúdie Artur Nilsson, profesor psychológie na Univerzite v Bergene a Linköping University.

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na komplexnosť problematiky antidemokratických postojov. Ukazuje, že nejde len o doménu jedného politického spektra, ale že k podpore takýchto názorov môžu prispievať rôzne psychologické faktory a štýly myslenia. Otvorenosť novým informáciám a kritické myslenie sa ukazujú ako kľúčové faktory pre odolávanie antidemokratickým tendenciám.

Do štúdie sa zapojilo 824 dospelých z Veľkej Británie, ktorí odpovedali na otázky zamerané na ich presvedčenia, postoje a psychologické tendencie. Týkali sa ich názorov na demokraciu, otvorenosť novým informáciám, dôveru v politické inštitúcie, podporu násilia a pohľad na ľudí z iných politických a sociálnych skupín.

Výskumníci rozdelili svetonázory účastníkov do troch kategórií: systémovo-ospravedlňujúce (snaha o zachovanie status quo), systémovo-spochybňujúce (presvedčenie o skorumpovanosti systému) a spôsoby myslenia nesúvisiace so systémom (zjednodušené uvažovanie, konšpiračné teórie).

Výsledky ukázali, že jedinci so silným systémovo-ospravedlňujúcim alebo systémovo-spochybňujúcim svetonázorom častejšie prejavovali podporu antidemokratickým myšlienkam. Osobitne sa ukázalo, že ľudia s nedostatkom "aktívne otvoreného myslenia" (ochota zvažovať protichodné názory a revidovať presvedčenia na základe dôkazov) mali vyššiu tendenciu odmietať základné demokratické princípy, ako sú slobodné voľby.

Mylné predstavy o politických oponentoch tiež zohrávali rolu. Ľudia, ktorí sa mylne domnievali, že ich politickí rivali podporujú antidemokratické kroky, sami častejšie podporovali takéto názory.

"Dôležitá je snaha o racionálne aktualizovanie presvedčení na základe nových informácií – takzvané 'aktívne otvorené myslenie' – o ktorom je známe, že chráni ľudí pred tým, aby podľahli dezinformáciám," povedal Nilsson. "V našej štúdii to tiež silno predpovedalo nižšiu úroveň antidemokratických postojov, najmä pokiaľ ide o slobodné voľby."

Významným zistením bolo aj to, že ľudia, ktorí považovali demokratický systém za nelegitímny, častejšie podporovali antidemokratické názory. Ak mali pocit, že demokracia je fraška alebo že elity tajne kontrolujú krajinu, boli náchylnejší podporovať násilie, cenzúru alebo podkopávanie volieb.

Autori štúdie upozorňujú, že ide o prierezovú štúdiu, a preto nemôže preukázať príčinnú súvislosť medzi presvedčeniami a antidemokratickými postojmi. Plánujú však pokračovať vo výskume sledovaním účastníkov v priebehu času.