Autisti sú štedrejší k neznámym, ukazuje výskum
Výskum naznačuje, že autisti majú tendenciu byť prosociálnejší voči vzdialenejším osobám, čo spochybňuje bežné predstavy o ich sociálnom správaní.
Nová štúdia odhalila, že dospelí s autizmom prejavujú väčšiu ochotu pomáhať ľuďom, ktorých takmer nepoznajú, než ich neurotypickí rovesníci. Dôvodom nie je opakujúce sa správanie.
Autizmus je neurovývinová odlišnosť, ktorá sa prejavuje rozdielmi v sociálnej komunikácii, spracovaní zmyslových vnemov a vzorcoch správania, ako sú silné záujmy a preferencia rutiny. Autisti vnímajú svet so zvýšenou alebo zníženou citlivosťou na podnety, čo ovplyvňuje ich interakciu s okolím.
Sociálne prejavy autistov sa líšia od bežných noriem, čo často vyplýva z odlišných komunikačných štýlov, nie z nedostatku sociálnej motivácie. Výskumy potvrdzujú silné prosociálne správanie u autistov, ako je pomoc, zdieľanie a útecha, najmä v jasných situáciách s explicitnými očakávaniami.
V porovnaní s neurotypickými osobami, autisti viac spoliehajú na pravidlá, princípy spravodlivosti alebo empatiu založenú na chápaní situácie iných, než na čítanie jemných emocionálnych signálov. V štruktúrovaných úlohách a pri priamej komunikácii vykazujú autisti rovnako alebo viac prosociálne reakcie.
Komentár redakcie: Táto štúdia prináša nový pohľad na sociálne správanie autistov, spochybňuje zaužívané predstavy a poukazuje na ich štedrosť voči ľuďom, ktorých nepoznajú. Výsledky môžu pomôcť pri zlepšovaní porozumenia a komunikácie s autistami v spoločnosti.
Paul AG Forbes a jeho kolegovia poukazujú na predchádzajúce štúdie, ktoré naznačujú, že autisti majú menej výrazný pokles štedrosti voči sociálne vzdialeným osobám. Neurotypickí jedinci sú najštedrejší k svojim najbližším, ale ich štedrosť klesá rýchlejšie pri vzdialenejších osobách. Tento pokles štedrosti je prítomný aj u autistov, ale je menej strmý.
Autori štúdie chceli zistiť, či tento miernejší pokles štedrosti je dôsledkom preferencie opakovaného správania u autistov, alebo je spôsobený skutočne vyššou prosociálnosťou.
Do štúdie sa zapojilo 37 dospelých s autizmom a 38 neurotypických dospelých, nábor prebiehal cez databázu University College London. Zúčastnilo sa 36 žien. Priemerný vek autistov bol 34 rokov a neurotypických jedincov 39 rokov.
Účastníci vyplnili dotazník Social Value Orientation (SVO), v ktorom mali rozdeliť peniaze medzi seba a inú osobu. Kombinácie čiastok boli rôzne a účastníci si mali predstaviť osobu s rôznou sociálnou vzdialenosťou – od blízkych ľudí po úplne neznámych.
Pre zaistenie objektivity boli rozhodnutia motivované reálnymi peniazmi. Na konci štúdie účastníci absolvovali hodnotenie postojov k peniazom.
Výsledky ukázali, že s nárastom sociálnej vzdialenosti klesala štedrosť neurotypických účastníkov rýchlejšie ako u autistov. Autisti boli štedrejší k neznámym ľuďom.
Ďalšia analýza ukázala, že tieto rozdiely neboli spôsobené opakujúcim sa správaním. Medzi skupinami neboli rozdiely v postojoch k peniazom.
„Autisti preukázali zvýšené prosociálne správanie, čo potvrdzuje predchádzajúce zistenia. V porovnaní s neurotypickými účastníkmi boli autisti štedrejší k ľuďom, ku ktorým cítili menšiu blízkosť. Naše zistenia podporujú názor, že autizmus je spojený s prosociálnejším správaním,“ uzavreli autori štúdie.
Štúdia prispieva k vedeckému poznaniu autizmu. Treba však poznamenať, že štúdia bola vykonaná na relatívne malej skupine účastníkov.
Článok „Increased prosocial value orientation in autistic adults“ (Zvýšená prosociálna orientácia u dospelých s autizmom) napísali Paul AG Forbes, Gillian Hughes, Leonhard Schilbach, Sarah White a Tobias Kalenscher.