Autistickí dospelí zahltení neverbálnou komunikáciou: Štúdia odhaľuje skryté výzvy
Výskumníci skúmali online diskusie a zistili, že interpretácia mimiky, tónu hlasu a gest stojí autistických ľudí obrovské množstvo mentálneho úsilia.
Predstavte si rozhovor, kde každý pohľad a gesto je skúškou. Nová štúdia ukazuje, aké náročné je pre autistických dospelých čítať a reagovať na neverbálne signály.
Nová štúdia publikovaná v PLOS One odhaľuje, aké zložité je pre autistických dospelých orientovať sa v neverbálnej komunikácii. Vedci z University of Portsmouth, Drexel University a Rowan University analyzovali 362 príspevkov z online fóra WrongPlanet.net, kde autisti otvorene hovoria o svojich problémoch s komunikáciou.
Výskumníci sa zamerali na príspevky týkajúce sa neverbálnych prejavov, ako je očný kontakt, tón hlasu a gestá. Zistili, že pre mnohých je to ako dešifrovať zložitý jazyk v reálnom čase. Jeden z účastníkov opísal, že sledovanie očného kontaktu a gest počas rozhovoru je „proste príliš veľa naraz“, iný vyjadril nechuť k neverbálnym prejavom, pretože sú „príliš otvorené na nesprávnu interpretáciu“. Vyjadrili želanie, aby ľudia hovorili priamo a nenechávali toľko vecí nevypovedaných.
Štúdia ukázala, že spracovanie reči tela a iných neverbálnych signálov trvá autistickým ľuďom dlhšie a vyžaduje si viac úsilia. Úsmev alebo zmena tónu nemusia byť okamžite rozpoznané a snaha „predviesť“ očakávanú reč tela môže byť ohromujúca. Tieto ťažkosti často vedú k nedorozumeniam, čo prispieva k sociálnej úzkosti a znižuje kvalitu života autistických dospelých. Mnohí účastníci uviedli, že boli nesprávne pochopení, nespravodlivo posudzovaní alebo ignorovaní, pretože ich neverbálne prejavy nezodpovedali očakávaniam.
Komentár redakcie: Výskum ponúka praktické rady pre efektívnejšiu komunikáciu s autistickými osobami. Dôležité je byť trpezlivý, používať jasný jazyk, zistiť preferencie v komunikácii, nepredpokladať a podporovať autenticitu. Autori štúdie zdôrazňujú, že zlepšenie komunikácie je zodpovednosťou oboch strán.
Niektorí autisti sa snažia napodobňovať neurotypické správanie štúdiom gest, navštevovaním hereckých kurzov alebo kopírovaním postáv z televízie. Iní uprednostňujú písomnú komunikáciu, kde tlak reči tela odpadá. Mnohí nachádzajú silu v autenticite a radšej sa spoliehajú na svoj prirodzený komunikačný štýl, než aby sa snažili „prejsť“ za neurotypických, čo považujú za nereálne.
Tím výskumníkov, zložený z autistických aj neautistických odborníkov, dúfa, že ich práca povedie k lepšej a inkluzívnejšej komunikácii. Podľa nich je dôležité dať priestor rôznym komunikačným štýlom, aby sa znížilo množstvo nedorozumení, podporilo duševné zdravie a vytvorili sa silnejšie a úctivejšie vzťahy.
