Autopilot riadi naše správanie viac ako vedomé rozhodnutia, tvrdí nová štúdia

Väčšinu našich činností nevykonávame na základe vedomých rozhodnutí, ale automaticky, riadení zvykom. Zistila to nová štúdia Univerzity v Surrey, University of South Carolina a Central Queensland University.

Výskum, publikovaný v časopise Psychology & Health, odhalil, že až 65% nášho denného správania je iniciovaných „na autopilota“, teda na základe zvyku. Zvyky sú činnosti, ktoré automaticky vykonávame, keď sa ocitneme v určitých bežných situáciách. Je to vďaka asociáciám, ktoré sme sa naučili medzi týmito situáciami a našimi obvyklými reakciami na ne.

Štúdia tiež zistila, že v 46% prípadov bolo správanie spúšťané zvykom, ale zároveň bolo v súlade s našimi vedomými úmyslami. To naznačuje, že si vytvárame zvyky, ktoré podporujú naše osobné ciele, a často potláčame zvyky, ktoré sú s nimi v konflikte.

Predchádzajúce štúdie sa tiež pokúšali odhadnúť, ako často sa v našom živote prejavujú zvyky. Táto štúdia však použila novú metódu na zachytenie zvykov v akcii. Medzinárodný výskumný tím oslovil 105 účastníkov z Veľkej Británie a Austrálie. Počas jedného týždňa im šesťkrát denne náhodne posielali na telefóny upozornenia s otázkou, čo práve robia a či je to spúšťané zvykom, alebo to robia zámerne.

Komentár redakcie: Táto štúdia potvrdzuje, že zvyky majú obrovský vplyv na naše každodenné správanie. Uvedomenie si tejto skutočnosti je prvým krokom k cielenej zmene a budovaniu zdravších návykov, čo má zásadný význam pre verejné zdravie a well-being.

Profesor Benjamin Gardner z Univerzity v Surrey, spoluautor štúdie, povedal: „Náš výskum ukazuje, že hoci ľudia môžu vedome chcieť niečo urobiť, samotná iniciácia a vykonávanie tohto správania sa často dejú bez premýšľania, riadené nevedomými zvykmi. To naznačuje, že „dobré“ zvyky môžu byť silným nástrojom na premenu našich cieľov na skutočnosť.“

Gardner dodáva, že jednoduché povely na prekonanie zlých návykov nefungujú. Na dosiahnutie trvalej zmeny musíme zaviesť stratégie, ktoré nám pomôžu rozpoznať a narušiť nežiaduce zvyky a ideálne si vytvoriť nové, pozitívne.

Zistenia môžu mať širšie dôsledky pre verejné zdravie a wellness intervencie. Vedci odporúčajú, aby sa iniciatívy zamerané na pomoc ľuďom pri osvojovaní si nového správania, ako je cvičenie alebo zdravšie stravovanie, sústredili na budovanie nových, pozitívnych návykov.

Napríklad, ak sa niekto snaží začať cvičiť, nepravidelné cvičenie nemusí stačiť. Najúčinnejšia stratégia by zahŕňala identifikáciu každodennej situácie, v ktorej sa dá reálne cvičiť – napríklad v určitom čase dňa alebo po pravidelnej udalosti, ako je odchod z práce – a dôsledné vykonávanie nejakého cvičenia v tejto situácii.

Podobne, ak sa chceme zbaviť zlého návyku, ako je fajčenie, len chcieť prestať nemusí stačiť. Najúčinnejšie stratégie by zahŕňali narušenie spúšťačov (napr. vyhýbanie sa miestam, kde sme zvykli fajčiť) a vytváranie nových rutín (napr. žuvanie žuvačky po jedle namiesto cigarety).

Dr. Amanda Rebar z University of South Carolina, hlavná autorka štúdie, poznamenala, že ľudia sa radi vnímajú ako racionálni jedinci, ktorí si premyslia, čo urobia, predtým, ako to urobia. Avšak veľká časť nášho opakujúceho sa správania prebieha automaticky, na základe zvyku, s minimálnym premýšľaním.

Dr. Grace Vincent z Central Queensland University, spoluautorka štúdie, dodáva, že zistenia ponúkajú nádej ľuďom, ktorí sa snažia o zdravší životný štýl. Dve tretiny našich denných aktivít sú spúšťané zvykom a väčšinu času sú tieto zvyky v súlade s našimi úmyslami. Ak sa teda zameriame na vytvorenie pozitívneho návyku, môžeme sa spoľahnúť na vnútorného „autopilota“, ktorý nám pomôže udržať tieto návyky. Výnimkou je cvičenie, ktoré je často spúšťané zvykom, ale menej často dosiahnuté čisto „na autopilota“ v porovnaní s inými činnosťami.