Bežný fungicíd ohrozuje prežitie hmyzu: Ohrozené plodiny a ekosystém?
Štúdia Macquarie University varuje pred rozsiahlym používaním chlorotalonilu, ktorý poškodzuje reprodukciu hmyzu a ohrozuje populácie opeľovačov.
Nový výskum odhaľuje negatívny dopad bežne používaného fungicídu na reprodukciu a prežitie hmyzu, čo vyvoláva obavy o budúcnosť opeľovačov a stabilitu ekosystémov.
Výskum Macquarie University upozorňuje na znepokojujúci vplyv bežného fungicídu na zdravie a prežitie hmyzu. Štúdia zistila, že chlorotalonil, jeden z najrozšírenejších fungicídov na svete, má vážne negatívne účinky na reprodukciu a prežitie hmyzu, a to aj pri nízkych koncentráciách, bežne detekovaných v potravinách.
Výskumníci zistili, že tento chemický prostriedok, ktorý sa používa na ovocí a zelenine v Austrálii proti hubovým ochoreniam, zabíja užitočný hmyz, ktorý je nevyhnutný pre opeľovanie a celkové zdravie ekosystému. Publikovaná štúdia v Royal Society Open Science poukazuje na to, že chlorotalonil vážne ovplyvňuje reprodukciu a prežitie hmyzu, aj keď je prítomný v minimálnych množstvách.
„Dokonca aj najnižšia koncentrácia má obrovský vplyv na reprodukciu testovaných múch,“ povedala vedúca autorka Darshika Dissawa, doktorandka z Macquarie's School of Natural Sciences. „Toto môže mať zásadný vplyv na populáciu v priebehu času, pretože ovplyvňuje plodnosť samcov aj samíc.“
Komentár redakcie: Nové zistenia zdôrazňujú potrebu prehodnotenia používania pesticídov a zavedenia udržateľnejších poľnohospodárskych postupov na ochranu biodiverzity a zabezpečenie zdravého ekosystému. Zákaz chlorotalonilu v EÚ a snahy o jeho obmedzenie v iných krajinách sú kroky správnym smerom, no je potrebný globálny prístup.
Vedci vystavili ovocné mušky (Drosophila melanogaster) hladinám chlorotalonilu, ktoré zodpovedajú hladinám bežne sa vyskytujúcim v produktoch od brusníc až po hrozno. Už pri najnižšej dávke vykazovali mušky 37-percentný pokles produkcie vajec v porovnaní s jedincami, ktoré neboli vystavené účinku.
Vedúca autorka docentka Fleur Pontonová uviedla, že dramatický pokles bol neočakávaný. „Očakávali sme, že účinok sa bude zvyšovať oveľa postupnejšie s vyššími dávkami. Zistili sme však, že aj veľmi malé množstvo môže mať silný negatívny účinok,“ dodala.
Napriek zákazu v Európskej únii sa chlorotalonil rozsiahlo aplikuje na austrálske plodiny, vrátane sadov a viníc, často preventívne, aj keď nie je prítomná žiadna choroba.
Zistenia prispievajú k rastúcim dôkazom o globálnom poklese populácie hmyzu, pričom niektoré regióny hlásia pokles presahujúci 75 % v posledných desaťročiach. „Potrebujeme včely, muchy a iný užitočný hmyz na opeľovanie a myslíme si, že ide o dôležitý problém pre populácie opeľovačov,“ hovorí docentka Pontonová.
Výskum poukazuje na kritickú medzeru v poznatkoch v regulácii pesticídov, keďže existuje menej ako 25 vedeckých prác, ktoré skúmajú účinky chlorotalonilu na hmyz, a to aj napriek jeho rozšírenému používaniu.
Výskumníci odporúčajú udržateľnejšie postupy, vrátane zníženej frekvencie aplikácie, aby sa umožnila obnova populácie hmyzu medzi ošetreniami. Mnohí dúfajú, že svetoví lídri prijmú opatrenia podobné tým, ktoré boli prijaté v súvislosti s CFC.
