BMI nie je spoľahlivý ukazovateľ zdravia, tvrdí štúdia z Waterloo. Dôvod? Má rasistickú minulosť.

S narastajúcim počtom Kanaďanov s nadváhou či obezitou, vedci varujú pred prehnaným spoliehaním sa na index telesnej hmotnosti (BMI). Táto metrika, kedysi považovaná za zlatý štandard, má podľa novej štúdie zásadné nedostatky a môže dokonca škodiť.

BMI, jednoduchý pomer váhy a výšky, ovplyvňuje rozhodnutia v medicíne a fitnes. Dr. Aly Bailey z University of Waterloo však zdôrazňuje, že BMI nerozlišuje medzi svalmi a tukom, nezohľadňuje distribúciu tuku v tele ani faktory ako vek, pohlavie a rasu. Dvaja ľudia s rovnakým BMI môžu mať radikálne odlišné zdravotné profily.

Obmedzenia BMI majú reálne dôsledky. Môžu ovplyvniť prístup k zdravotnej starostlivosti, posilňovať škodlivé stereotypy a viesť k stigmatizácii, najmä u marginalizovaných skupín. Pôvodne bol BMI vytvorený v 19. storočí ako štatistický nástroj na identifikáciu „priemerného muža“, no jeho pôvodný účel nemal nič spoločné so zdravím. „Bol to nástroj na ospravedlňovanie rasistických a protitukových myšlienok,“ dodáva Bailey.

Štúdia navrhuje niekoľko riešení. Jednou z možností je naďalej používať BMI s vedomím jeho problematickej histórie. Ďalšou je zvážiť presnejšie metódy merania telesnej kompozície alebo sledovať skutočné zdravotné ukazovatele. Najradikálnejšou, ale podľa autorov najlepšou, je úplné odmietnutie BMI.

Komentár redakcie: Je dôležité poznamenať, že štúdia, na ktorú sa článok odvoláva, bola označená ako 'narrative review paper of opinion pieces' a nie ako rozsiahla vedecká štúdia. Hoci článok upozorňuje na potenciálne nedostatky BMI, niektorí experti poukazujú na jeho užitočnosť v populačných štúdiách a pri vytváraní všeobecných zdravotných usmernení. Napriek kritike, BMI stále dokáže s vysokou presnosťou identifikovať obéznych jedincov, hoci môže podhodnocovať riziko u ľudí s vyšším podielom svalovej hmoty.