Bohatý spoločenský život spomaľuje starnutie, tvrdí nová štúdia

Sila dlhodobých spoločenských väzieb, od vrúcneho detstva po silné priateľstvá, môže priaznivo ovplyvňovať proces starnutia. Výskum naznačuje, že bohatý spoločenský život ovplyvňuje biologické hodiny a znižuje biologický vek.

Výskum publikovaný v časopise Brain, Behavior and Immunity - Health analyzoval dáta od viac ako 2100 dospelých osôb zapojených do štúdie Midlife in the United States (MIDUS). Vedci zistili, že u ľudí s vyššou úrovňou „kumulatívnej sociálnej výhody“ dochádza k pomalšiemu epigenetickému starnutiu a nižším hladinám chronického zápalu.

Profesor psychológie Anthony Ong, riaditeľ Human Health Labs na College of Human Ecology, zdôraznil, že táto štúdia nadväzuje na predchádzajúci výskum, ktorý ukázal prepojenie medzi sociálnou výhodou a pozitívnymi zdravotnými výsledkami. Nová štúdia sa hlbšie zaoberá biologickými mechanizmami, prostredníctvom ktorých sociálne väzby ovplyvňujú starnutie na molekulárnej úrovni.

Štúdia sa zamerala na epigenetické hodiny, molekulárne ukazovatele odhadujúce tempo biologického starnutia. Hodiny GrimAge a DunedinPACE sa považujú za obzvlášť presné pri predpovedi chorobnosti a úmrtnosti. Dospelí s rozsiahlejšími a trvalejšími sociálnymi sieťami vykazovali výrazne mladšie profily na oboch hodinách.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie podporujú teóriu kumulatívnej výhody a ukazujú, že prístup k sociálnym zdrojom nie je rovnaký pre všetkých. Štúdia tiež rozširuje rámec „weathering hypothesis“ (teória opotrebovania), ktorý hovorí, že chronická expozícia nepriazni a štrukturálnej nerovnosti vedie k skoršiemu zhoršeniu zdravia u marginalizovaných skupín.

„Kumulatívna sociálna výhoda je o hĺbke a šírke vašich spoločenských kontaktov počas života,“ povedal Ong. Vedci sa zamerali na štyri kľúčové oblasti: vrelosť a podpora od rodičov v detstve, pocit prepojenosti s komunitou a okolím, zapojenie do náboženských komunít a trvalá emocionálna podpora od priateľov a rodiny.

Výskumníci predpokladali, že trvalá sociálna výhoda sa odráža v kľúčových regulačných systémoch spojených so starnutím, vrátane epigenetických, zápalových a neuroendokrinných dráh. Zistili, že vyššia sociálna výhoda je spojená s nižšími hladinami interleukínu-6, prozápalovej molekuly, ktorá sa podieľa na ochoreniach srdca, cukrovke a neurodegenerácii. Naopak, neboli zaznamenané žiadne významné súvislosti s krátkodobými stresovými markermi, ako je kortizol alebo katecholamíny.

Na rozdiel od predchádzajúcich štúdií, ktoré posudzovali sociálne faktory izolovane, táto práca konceptualizuje „kumulatívnu sociálnu výhodu“ ako viacrozmerný konštrukt. Kombináciou zdrojov z raného a neskoršieho života odráža spôsoby, akými sa výhody hromadia a prehlbujú.

Ong prirovnal sociálne kontakty k dôchodkovému účtu: „Čím skôr začnete investovať a čím dôslednejšie prispievate, tým väčšie sú vaše výnosy. Naša štúdia ukazuje, že tieto výnosy nie sú len emocionálne, ale aj biologické. Ľudia s bohatšími a trvalejšími sociálnymi kontaktmi doslova starnú pomalšie na bunkovej úrovni. Dobre starnúť znamená zostať zdravý a zostať v spojení – sú neoddeliteľné.“

Štúdia tiež upozorňuje na nerovnomerné rozdelenie sociálnych zdrojov v spoločnosti. Rasa, trieda a dosiahnuté vzdelanie ovplyvňujú pravdepodobnosť vyrastania s podporujúcimi rodičmi, nájdenia príslušnosti v komunitných inštitúciách alebo mať priateľov a partnerov, ktorí poskytujú stabilnú podporu. To znamená, že ľudia, ktorí sú už znevýhodnení materiálne, môžu byť biologicky znevýhodnení aj relatívnym nedostatkom trvalej sociálnej podpory, čo potenciálne urýchľuje procesy starnutia a ochorenia.