Británia obmedzuje zdieľanie spravodajských informácií s USA kvôli obavám z útokov na lode
Rozhodnutie Británie signalizuje významný rozpor s ich najbližším spojencom a partnerom v oblasti spravodajských služieb, a zároveň zdôrazňuje rastúcu skepsu voči zákonnosti americkej vojenskej kampane v Latinskej Amerike.
Spojené kráľovstvo pozastavilo zdieľanie niektorých spravodajských informácií s USA ohľadom plavidiel podozrivých z pašovania drog v Karibiku. Dôvodom sú obavy z účasti na vojenských útokoch USA, ktoré Londýn považuje za nezákonné.
Dlhodobo Spojené kráľovstvo, ktoré kontroluje rozsiahle územia v Karibiku a využíva ich ako základňu pre spravodajské operácie, pomáhalo USA pri lokalizácii plavidiel podozrivých z prepravy drog. Táto spolupráca umožňovala pobrežnej stráži USA zasahovať, zastavovať lode, zadržiavať posádku a konfiškovať drogy. Informácie boli bežne odosielané na Joint Interagency Task Force South na Floride.
Zlom nastal po tom, čo USA v septembri začali s útokmi na tieto plavidlá. Británia vyjadrila obavy, že informácie poskytované britskými službami by mohli byť použité na výber cieľov pre tieto smrtiace útoky. Britskí predstavitelia sa domnievajú, že americké vojenské zásahy, ktoré si vyžiadali životy 76 osôb, porušujú medzinárodné právo. Pozastavenie zdieľania informácií trvá už viac ako mesiac.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva, Volker Türk, minulý mesiac uviedol, že útoky sú v rozpore s medzinárodným právom a predstavujú "mimosúdne zabíjanie". S týmto hodnotením súhlasí aj Spojené kráľovstvo. Britská ambasáda vo Washingtone a Biely dom na žiadosti o komentár nereagovali. Hovorca Pentagonu pre CNN uviedol, že ministerstvo "o spravodajských záležitostiach nehovorí".
Komentár redakcie: Rozhodnutie Spojeného kráľovstva obmedziť zdieľanie spravodajských informácií je významným signálom nespokojnosti s americkou protidrogovou politikou. Otázka legality vojenských útokov na plavidlá podozrivé z pašovania drog bude naďalej predmetom debát a medzinárodného dohľadu.
Pred septembrovými útokmi americkej armády na plavidlá, bola protidrogová činnosť vykonávaná prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a pobrežnej stráže USA. Členovia kartelov a pašeráci drog boli považovaní za zločincov s právom na riadny proces, s čím Británia ochotne pomáhala.
Administratíva USA však argumentuje tým, že americká armáda má zákonné právo zabíjať podozrivých obchodníkov, pretože predstavujú bezprostrednú hrozbu pre Američanov a sú "nepriateľskými bojovníkmi", ktorí sú v "ozbrojenom konflikte" s USA. Toto stanovisko podporuje aj právny posudok Ministerstva spravodlivosti. Napriek tomu, právni experti tvrdia, že právo ozbrojeného konfliktu sa vzťahuje aj na civilných obchodníkov s drogami a zaradenie skupiny na zoznam zahraničných teroristických organizácií automaticky neoprávňuje použitie smrtiacich síl. Viaceré plavidlá, na ktoré USA zaútočili, boli buď stacionárne, alebo sa otáčali, čo podkopáva tvrdenie administratívy o bezprostrednej hrozbe.
Skepticizmus ohľadom vojenskej kampane vyjadrili aj vysokí predstavitelia americkej obrany. Kanadská vláda sa taktiež dištancovala od vojenských zásahov USA a zdôraznila, že jej spolupráca s pobrežnou strážou USA je oddelená od vojenských útokov.
