Budúcnosť Ukrajiny nemožno rozhodovať bez Ukrajincov, zhodujú sa lídri EÚ reagujúc na Putinov návrh prímeria.

Európski lídri zopakovali svoju podporu územnej celistvosti Ukrajiny po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin navrhol USA plán prímeria výmenou za postúpenie východných území Ukrajiny Rusku.

Putin mal 6. augusta na stretnutí s americkým vyslancom Wikoffom uviesť, že Rusko by súhlasilo s úplným prímerím, ak by Kyjev stiahol svoje sily z Doneckej oblasti, čím by Moskva získala plnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou, ako aj nad Krymom. Prezident Volodymyr Zelenskyj 9. augusta rázne odmietol myšlienku postúpenia akéhokoľvek ukrajinského územia s cieľom ukončiť ruskú vojnu.

Wall Street Journal (WSJ) 9. augusta s odvolaním sa na európskych a ukrajinských predstaviteľov uviedol, že diskusie medzi EÚ, Ukrajinou a USA vyústili do odmietnutia ruského návrhu a namiesto toho ponúkli americkým predstaviteľom protinávrh pred plánovaným stretnutím medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Putinom 15. augusta na Aljaške.

Členovia pobaltských štátov Európskej únie ponúkli najostrejšiu kritiku návrhu a návrhu amerického prezidenta Donalda Trumpa, že mierová dohoda by pravdepodobne zahŕňala "určitú výmenu území" medzi Moskvou a Kyjevom.

Komentár redakcie: Reakcie politikov naznačujú silnú podporu Ukrajine a odmietnutie územných ústupkov Rusku. Zdôrazňuje sa, že o budúcnosti Ukrajiny sa musí rokovať s jej účasťou a že medzinárodné hranice by sa nemali meniť silou.

"Ak sa hranice môžu meniť silou, nikto nie je v bezpečí. Ak sú národy nútené žiť pod diktátom väčšieho suseda, nikto nie je slobodný," napísal estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna na sociálnej sieti X.

"Svrchovanosť a územná celistvosť sú základnými kameňmi globálnej stability. Nebudeme odmeňovať agresiu – nie na Ukrajine, nie nikde inde," dodal Tsahkna.

Podobnú reakciu ponúkol aj litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys, ktorý na sociálnej sieti X napísal, že "ukrajinské hranice, suverenita a nezávislosť sú neobchodovateľné".

"Od Luhanska po Krym, každý centimeter patrí suverénnemu národu Ukrajiny, ktorý bojuje za svoju slobodu," dodal.

Pobaltské štáty sú jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny vzhľadom na ich blízkosť k Rusku. Členské štáty sa obávajú, že Moskva by mohla nakoniec spustiť útok na pobaltský región, ak by dostala príležitosť preusporiadať svoje sily vyplývajúce z porušeného prímeria.

Verejná reakcia lídrov prichádza v čase, keď prezident Volodymyr Zelenskyj uskutočnil telefonické hovory s európskymi lídrami, vrátane lídrov Francúzska, Spojeného kráľovstva, Fínska, Španielska, Dánska a Estónska, a snažil sa o jednotný prístup k návrhom.

Dvaja európski predstavitelia oboznámení s rokovaniami pre WSJ 9. augusta uviedli, že cieľom Európy je nakresliť jednotnú červenú čiaru s Ukrajinou, pričom uviedli, že do akýchkoľvek potenciálnych mierových rokovaní s Ruskom by mali byť zapojení predstavitelia EÚ, a zopakovali, že o budúcnosti Ukrajiny sa nemôže rokovať bez účasti Kyjeva. K tomuto vývoju dochádza v čase, keď Trump naznačil, že do budúcich rokovaní zahrnie Ukrajinu až po úvodnom stretnutí s Putinom.

V spoločnom vyhlásení prezident Macron, premiérka Meloniová, kancelár Merz, premiér Tusk, premiér Starmer, predsedníčka von der Leyenová a prezident Stubb uviedli: "O ceste k mieru na Ukrajine sa nemôže rozhodovať bez Ukrajiny. Naďalej sme odhodlaní dodržiavať zásadu, že medzinárodné hranice sa nesmú meniť silou. Súčasná línia kontaktu by mala byť východiskom rokovaní."

Prezident Macron v skoršom príspevku na sociálnej sieti X zdôraznil, že "o budúcnosti Ukrajiny nemožno rozhodovať bez Ukrajincov, ktorí už viac ako tri roky bojujú za svoju slobodu a bezpečnosť", a dodal, že "Európania budú tiež nevyhnutne súčasťou riešenia, keďže sa to týka ich bezpečnosti."

WSJ uviedol, že nemenovaní európski predstavitelia sa domnievajú, že návrh je "oveľa horší, ako Trump povedal v telefonáte", a ďalší dodal, že "Putin dostane všetko, čo chce, výmenou za nič".

Napriek pokusom z posledných mesiacov vyvinúť tlak na Moskvu, aby pristúpila na prímerie, Trump do svojho samovoľne stanoveného termínu 8. augusta nezaviedol voči Rusku nové sankcie.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský zopakoval presvedčenie svojej krajiny, že Rusko musí byť najprv dotlačené k rokovaciemu stolu prostredníctvom ekonomického tlaku.

"Putin neporazil Ukrajinu za 3 dni, ani za 3 roky. Bola to podpora Ukrajiny, sankcie a odvaha Ukrajiny, ktoré ho tlačia k rokovaciemu stolu," napísal Lipavský na sociálnej sieti X.

"Ukrajina musí zostať slobodná. Štátne hranice sa nesmú posúvať tlakom a vydieraním," dodal.

Kyjev a Moskva už predtým absolvovali tri kolá rokovaní o ukončení vojny, pričom každé kolo neprinieslo zastavenie bojov v dôsledku odmietnutia Ruska zaviesť prímerie.

Rusko opakovane verejne presadzovalo maximalistické požiadavky na ukončenie vojny na Ukrajine a požadovalo, aby sa Kyjev vzdal členstva v NATO a stiahol vojská zo všetkých štyroch regiónov ako predbežné podmienky mieru. Za týchto podmienok by sa Rusku muselo odovzdať niekoľko veľkých miest pod ukrajinskou kontrolou.

"O tom, kto sa stane členom EÚ a NATO, rozhodujú ich členovia, nie Vladimir Putin. Česká republika chce mier, ale na jeho forme sa musí v prvom rade dohodnúť Ukrajina," uzavrel Lipavský.