Carney: Trump už nemá záujem o anexiu Kanady. Zmenil názor?

Kanadský premiér Mark Carney v utorok vyhlásil, že americký prezident Donald Trump už nejaví záujem premeniť Kanadu na 51. štát USA.

Carneyho vyjadrenie prišlo počas rozhovoru s Christiane Amanpourovou zo CNN na okraj stretnutia NATO v Holandsku. Na otázku, či Trump stále hovorí o anexii Kanady, Carney odpovedal: „Nie, nehovorí.“

Nejde o prvý prípad, kedy predstaviteľ vyhlásil ságu o anexii za ukončenú. Už 22. mája americký veľvyslanec v Kanade, Peter Hoekstra, pre CBC, partnerskú stanicu CNN, uviedol, že „Donald Trump už nehovorí o“ premene Kanady na 51. štát. (Avšak, o niekoľko dní neskôr Trump na sociálnych sieťach napísal, že Kanada by sa mala stať 51. štátom, aby mohla využívať výhody prezidentovho navrhovaného systému protiraketovej obrany.)

Carney opakovane vyhlásil staré, úzke partnerstvo medzi Kanadou a Spojenými štátmi za „skončené“. Svoje funkčné obdobie začal nadväzovaním kontaktov s európskymi partnermi v Spojenom kráľovstve a Francúzsku a dokonca spolupracoval s Austráliou na nových radarových systémoch pre kanadskú Arktídu.

Komentár redakcie: Reakcie na správy sú zmiešané. Používatelia sociálnych sietí sa zhodujú, že Trumpova pozornosť sa môže rýchlo presunúť k iným témam, alebo že sa k téme pripojenia Kanady vráti, keď bude potrebovať odvrátiť pozornosť od iných problémov. Tiež sa špekuluje, že Trump sa snaží získať vplyv na Blízkom východe, aby zanechal stopu vo svete.

Napriek tomu Carney ocenil Trumpa za to, že donútil Kanadu k vyšším výdavkom na obranu, najmä k dosiahnutiu referenčnej hodnoty výdavkov na obranu pre členov NATO.

„Prezident sa zameriava na zmenu série bilaterálnych vzťahov,“ povedal Carney Amanpourovej. „Sme v NATO. Zameriava sa na to, aby sa uistil, že všetci členovia, vrátane Kanady, platia svoj spravodlivý podiel. Myslím, že to teraz robíme.“

Trump má teraz „potenciál byť rozhodujúci“ v situácii na Blízkom východe, povedal Carney tiež Amanpourovej. Zatiaľ čo širší mier v regióne je konečným cieľom, dodal, súčasnou prioritou by malo byť dosiahnutie „základných vecí“: prímeria, plného obnovenia humanitárnej pomoci a prepustenia všetkých rukojemníkov zadržiavaných v pásme.

„Využil svoj vplyv a silu USA v iných situáciách. Práve sme to videli v Iráne. Vytvára to možnosť posunúť sa vpred a existuje morálny imperatív posunúť sa vpred,“ dodal Carney.

Kanadský líder tiež ocenil Irán za jeho „primeranú“ reakciu na bombardovanie troch jadrových lokalít USA: vysoko avizovaný útok na regionálnu americkú vojenskú základňu, ktorý bol z veľkej časti zachytený.

„Vojenská akcia bola tiež diplomatickým krokom Iránu. Nikdy, samozrejme, nevítame nepriateľstvo a reakcie, ale bola primeraná, deeskalovala a zdá sa, že bola ohlásená vopred,“ povedal Carney.