Čas strávený pred obrazovkou u detí: Psychológovia bijú na poplach

Nová štúdia potvrdzuje, že nadmerné používanie obrazoviek môže u detí viesť k emočným a behaviorálnym problémom, čím vzniká bludný kruh závislosti od digitálnych zariadení.

Rozsiahla štúdia Americkej psychologickej asociácie publikovaná v odbornom časopise Psychological Bulletin analyzovala 117 výskumov, ktoré sledovali viac ako 292 000 detí do 10 rokov z celého sveta. Výsledky naznačujú, že dlhší čas strávený pred obrazovkou je spojený s vyšším rizikom socio-emocionálnych ťažkostí, vrátane úzkosti, depresie, agresivity a nízkeho sebavedomia.

"Deti trávia čoraz viac času s digitálnymi zariadeniami, od zábavy cez domáce úlohy až po komunikáciu s priateľmi," uviedol Michael Noetel, profesor psychológie z Queensland University v Austrálii a spoluautor štúdie. "Zistili sme, že zvýšený čas strávený pred obrazovkou môže viesť k emočným a behaviorálnym problémom a deti s týmito problémami sa často obracajú k obrazovkám ako k spôsobu zvládania situácie."

Výskumníci sa zamerali na štúdie, ktoré sledovali deti minimálne šesť mesiacov, čím získali komplexnejší obraz o prepojení medzi používaním obrazoviek a emocionálnym zdravím. Analyzovali všetky typy aktivít s obrazovkou, od sledovania televízie a hrania videohier až po sociálne médiá a online školskú prácu. Väčšina štúdií pochádzala z USA, ale dáta zahŕňali aj Austráliu, Kanadu, Nemecko, Holandsko a ďalšie krajiny. Z analýzy vyplynul jasný trend: čím viac času deti trávili pred obrazovkami, tým vyššia bola pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinú emocionálne alebo behaviorálne problémy. Zároveň deti, ktoré už prežívali emocionálne ťažkosti, sa častejšie obracali k obrazovkám, najmä k hraniu hier, ako k spôsobu, ako sa s nimi vyrovnať.

Komentár redakcie: Zistenia štúdie poukazujú na komplexnú problematiku vplyvu obrazoviek na deti. Okrem samotného času stráveného pred obrazovkou je dôležité sledovať typ obsahu a kontext, v ktorom ho deti konzumujú. Podpora emocionálneho rozvoja a zdravé rodinné interakcie môžu pomôcť predchádzať bludnému kruhu nadmerného používania obrazoviek a emocionálnej nepohody.

Štúdia poukázala na rozdiely v závislosti od veku a pohlavia. Deti vo veku 6 – 10 rokov boli náchylnejšie na negatívne účinky času stráveného pred obrazovkou ako deti vo veku 0 – 5 rokov. U dievčat bolo vo všeobecnosti vyššie riziko rozvoja emocionálnych problémov pri dlhšom používaní obrazoviek, zatiaľ čo u chlapcov bola vyššia pravdepodobnosť, že zvýšia čas strávený pred obrazovkou, ak už čelili takýmto problémom. Dôležitý bol aj typ obsahu. Hranie hier bolo silnejšie spojené s negatívnymi dôsledkami ako vzdelávacie alebo rekreačné aktivity s obrazovkou. Deti so socio-emocionálnymi ťažkosťami priťahovalo najmä hranie hier ako mechanizmus zvládania.

Noetel zdôraznil, že tieto zistenia poukazujú na dôležitosť nielen obmedzenia času stráveného pred obrazovkou, ale aj venovania pozornosti tomu, čo deti na obrazovkách robia a prečo. Odporúča rodičom, aby používali nástroje, ako sú rodičovské kontroly, ale aj aby si uvedomili, že deti, ktoré intenzívne používajú obrazovky, môžu potrebovať emocionálnu podporu, nielen prísnejšie pravidlá.

"Táto komplexná štúdia zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu k riadeniu času stráveného deťmi pred obrazovkou," uviedla vedúca autorka Roberta Vasconcellos z University of New South Wales. "Pochopením obojsmerného vzťahu medzi používaním obrazoviek a socio-emocionálnymi problémami môžu rodičia, pedagógovia a tvorcovia politík lepšie podporovať zdravý vývoj detí v čoraz viac digitálnom svete."

Štúdia síce preukázala silnú koreláciu, autori upozorňujú, že na výsledky môžu mať vplyv aj ďalšie faktory, ako napríklad štýl výchovy. Výskumníci vyzývajú rodičov, učiteľov a tvorcov politík, aby k času strávenému pred obrazovkou pristupovali premyslene, pričom by zohľadňovali nielen to, ako dlho deti trávia pred obrazovkami, ale aj to, s akým obsahom pracujú a v akom sociálnom kontexte ho používajú.