Chronické ochorenie obličiek postihuje už takmer 800 miliónov ľudí na svete
Nová rozsiahla štúdia publikovaná v The Lancet odhalila, že CKD postihuje približne 14 % dospelej populácie a stáva sa globálnou hrozbou.
Počet ľudí trpiacich chronickým ochorením obličiek (CKD) alarmujúco rastie. Celosvetovo sa toto ochorenie stalo deviatou najčastejšou príčinou úmrtí, pričom ročne si vyžiada približne 1,5 milióna životov.
Zistenia pochádzajú z prelomovej štúdie uverejnenej v prestížnom lekárskom časopise The Lancet, ktorá komplexne zmapovala globálny dopad CKD. Ochorenie je spojené s dlhodobým zhoršením zdravia a v niektorých prípadoch vedie k predčasnému úmrtiu.
Štúdia zistila, že približne 14 % dospelých na celom svete trpí chronickým ochorením obličiek. Závažnosť ochorenia sa líši od miernych foriem, ktoré nemusia mať žiadne príznaky, až po najťažšie štádiá vyžadujúce dialýzu alebo transplantáciu obličky.
Výskum, ktorý viedol medzinárodný tím vedcov z University of Glasgow, NYU Langone Health a Institute for Health Metrics and Evaluation (IHME) na University of Washington, predstavuje najucelenejší odhad výskytu CKD za takmer desať rokov. Analyzovali globálne dáta o CKD z obdobia rokov 1990 až 2023.
Komentár redakcie: Chronické ochorenie obličiek predstavuje rastúci globálny problém. Skríning a osveta sú kľúčové pre včasnú diagnostiku a liečbu.
Vedci potvrdili, že v roku 2023 trpelo CKD na celom svete odhadom 788 miliónov ľudí, čo je nárast z 378 miliónov v roku 1990. Po zohľadnení rastu svetovej populácie to predstavuje reálny nárast prevalencie ochorenia o 3,5 %.
Údaje ukazujú, že CKD postihuje v priemere 14,2 % svetovej populácie, hoci v niektorých regiónoch je dopad výrazne vyšší. Severná Afrika a Blízky východ vykazujú najvyššiu prevalenciu, okolo 18 %. V Spojenom kráľovstve sa odhaduje, že CKD postihuje približne 11,9 % dospelej populácie, čo zodpovedá 6,3 miliónom ľudí. V západnej Európe je to 12,4 %.
V roku 2023 bolo CKD deviatou najčastejšou príčinou úmrtia na celom svete, pričom si vyžiadalo 1,48 milióna životov. V porovnaní s rokom 1993 ide o nárast o viac ako 6 %, po zohľadnení demografických zmien v krajinách. Okrem toho bolo 11,5 % úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia spojených s poruchou funkcie obličiek, čo z CKD robí rizikový faktor pre iné závažné príčiny predčasného úmrtia.
Znepokojujúce je, že mnoho ľudí s CKD si nie je vedomých, že majú toto ochorenie. Prvé štádiá ochorenia sú často bezpríznakové, čo sťažuje včasnú diagnostiku.
Profesor Patrick Mark, nefrológ z University of Glasgow, ktorý zároveň pracuje ako konzultant nefrológ v NHS, zdôraznil: "Narastajúci počet ľudí s chronickým ochorením obličiek by mal byť pre vlády a zdravotnícke systémy varovným signálom, aby sa touto problematikou zaoberali zvážením skríningových stratégií a zvýšením povedomia verejnosti o chronickom ochorení obličiek."
Profesor Mark dodal: "Skutočnosť, že sa ochorenie obličiek stalo deviatou najčastejšou príčinou úmrtia na celom svete, je obzvlášť znepokojujúca. Našťastie sa liečba chronického ochorenia obličiek za posledné desaťročie výrazne zlepšila. Veríme, že zvýšením povedomia sa viac ľudí s rizikom vzniku chronického ochorenia obličiek dostane k včasnej liečbe, čím sa zabráni progresii do závažnejších štádií tohto ochorenia."
Chronické ochorenie obličiek je dlhodobý stav, pri ktorom obličky nefungujú tak, ako by mali. V skorých štádiách ochorenia sa zriedka vyskytujú príznaky a väčšina ľudí si nie je vedomá, že ho má. Hoci môže postihnúť kohokoľvek, často sa spája so starnutím a je častejšie u ľudí čiernej alebo juhoázijskej rasy.
Oproti ľuďom bez tohto ochorenia sú pacienti s chronickým ochorením obličiek častejšie hospitalizovaní, majú počas hospitalizácie komplikácie a tiež sú opätovne prijatí do nemocnice. V neskorších štádiách ochorenia pacienti nevyhnutne potrebujú dialýzu a/alebo transplantáciu obličky.
CKD je Organizáciou Spojených národov uznávané ako závažná globálna zdravotná výzva. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila chronické ochorenie obličiek do svojho programu na zníženie predčasných úmrtí na neprenosné choroby o jednu tretinu do roku 2030. Na boj proti tejto epidémii odborníci tvrdia, že v prvom rade potrebujú aktuálne poznatky o populačných trendoch.
Vedúci spoluautor Josef Coresh, riaditeľ Optimal Aging Institute na NYU Langone, uviedol: "Naša práca ukazuje, že chronické ochorenie obličiek je bežné, smrteľné a zhoršuje sa ako závažný problém verejného zdravia."
"Tieto zistenia podporujú úsilie o uznanie tohto ochorenia popri rakovine, srdcových chorobách a problémoch s duševným zdravím ako hlavnej priority pre politikov na celom svete."
Výskum bol vykonaný v rámci štúdie Global Burden of Disease (GBD) 2023, čo je najkomplexnejšie úsilie na svete o sledovanie straty zdravia v jednotlivých krajinách a v priebehu času. Jeho zistenia sa široko využívajú na usmerňovanie politiky a informovanie o globálnom zdravotníckom výskume.
Na účely štúdie tím analyzoval 2 230 publikovaných vedeckých prác a národných zdravotníckych súborov údajov v 133 krajinách. Okrem hľadania vzorcov v diagnózach a úmrtnosti tím skúmal aj vplyv invalidity spôsobenej chronickým ochorením obličiek.
Štúdia s názvom „Global, regional, and national burden of chronic kidney disease in adults, 1990–2023, and its attributable risk factors: a systematic analysis of the Global Burden of Disease Study 2023“ bola publikovaná v The Lancet.