Čile si zvolilo prezidenta: Jose Antonio Kast, zástanca tvrdej línie, vyhral voľby

José Antonio Kast, kandidát krajnej pravice, zvíťazil v prezidentských voľbách v Čile a ukončil tak vládu stredoľavej koalície. Jeho víťazstvo odráža posun doprava v Latinskej Amerike.

José Antonio Kast sa stal 38. prezidentom Čile po víťazstve v druhom kole prezidentských volieb. Kast, kandidát Republikánskej strany, získal 58 percent hlasov a porazil tak Jeannette Jaru, bývalú ministerku práce a predstaviteľku stredoľavej vládnucej koalície Jednota pre Čile. Jara krátko po uzavretí volebných miestností uznala porážku a Kastovi zaželala úspech v prospech Čile.

Kast vo svojom prejave po vyhlásení výsledkov volieb hovoril o širokom mandate na presadzovanie svojej politickej agendy. Zdôraznil, že nejde o jeho osobné víťazstvo, ale o víťazstvo Čile, ktoré túži žiť bez strachu a v prosperite. Jeho úspech je vnímaný ako súčasť vlny pravicových víťazstiev v Latinskej Amerike, kde sa k moci dostávajú politici, ktorí boli predtým považovaní za outsiderov.

59-ročný Kast, ktorý už dvakrát neúspešne kandidoval na prezidenta, stavia na tvrdej línii. V kampani sľuboval zmenu a riešenia pre problémy, ktoré trápia voličov, ako je nárast kriminality, imigrácia a oslabujúca ekonomika. Jeho plán „Implacable“ zahŕňa tvrdé zásahy proti zločinu, prísne tresty a izoláciu lídrov kartelov. Kast sa netají obdivom k politike bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v oblasti imigrácie.

Komentár redakcie: Voľby v Čile poukazujú na polarizáciu spoločnosti a nárast podpory pre politikov s jasnou agendou, ktorí sľubujú riešenia pre aktuálne problémy. Kastovo víťazstvo je prejavom nespokojnosti s doterajšou politikou a túžby po zmene, no zároveň vyvoláva obavy z budúceho smerovania krajiny a dodržiavania ľudských práv.

Kastova sociálne konzervatívna orientácia, vychádzajúca z jeho katolíckeho presvedčenia, sa prejavuje aj v jeho postoji k otázkam ako interrupcie, ktoré odmieta aj v prípadoch znásilnenia.

Minulosť a kontroverzie

Kastove sympatie k bývalému čilskému diktátorovi Augustovi Pinochetovi, ktorý sa v roku 1973 chopil moci vojenským prevratom, vyvolávajú kritiku. Pinochetova vláda bola spojená s porušovaním ľudských práv a brutálnym potláčaním politického odporu. Kast síce odmieta označenie „krajná pravica“, ale Pinochetovu vládu opakovane obhajoval. Kontroverzie vyvoláva aj pôvod jeho otca, ktorý bol členom nacistickej strany a v roku 1950 emigroval do Čile.

Reakcie v Latinskej Amerike

Víťazstvo Kasta ocenili pravicoví lídri v Latinskej Amerike. Bývalý minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vyjadril nádej na posilnenie regionálnej bezpečnosti a oživenie obchodných vzťahov s Čile. Argentínsky libertarián Javier Milei označil Kastovo víťazstvo za dôležitý krok pre konzervatívne hnutie v Latinskej Amerike. Ekvádorský prezident Daniel Noboa hovoril o začiatku novej éry pre Čile a región.

Kast prevezme úrad 11. marca. Čelí však rozdelenému Národnému kongresu, ktorý môže brzdiť presadzovanie jeho najradikálnejších návrhov.