Čína a Rusko plánujú lunárnu elektráreň: Predbehnú USA v dobývaní Mesiaca?
Spolupráca Číny a Ruska v oblasti kozmonautiky naberá na obrátkach. Ich spoločný projekt lunárnej elektrárne má byť kľúčovou súčasťou Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice (ILRS).
Čína a Rusko uzavreli dohodu o výstavbe jadrovej elektrárne na Mesiaci do roku 2036. Tento ambiciózny projekt by mohol zmeniť rozloženie síl v pretekoch o Mesiac a potenciálne predstihnúť snahy Spojených štátov.
Podľa podpísaného memoranda o spolupráci medzi Ruskom a Čínou, reaktor vyvinutý Ruskom bude slúžiť na napájanie Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice (ILRS), spoločného projektu oboch krajín. Dokončenie sa predpokladá do roku 2036. Oznámenie prichádza v čase, keď NASA zverejnila návrh rozpočtu na rok 2026, ktorý by zrušil plány agentúry na výstavbu orbitálnej lunárnej základne.
Výstavba čínsko-ruského reaktora bude pravdepodobne prebiehať autonómne, "bez prítomnosti ľudí," ako uviedol Jurij Borisov, generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roscosmos, v rozhovore pre ruskú štátnu agentúru TASS v roku 2024. Detaily o tom, ako to dosiahnu, zatiaľ nie sú jasné, no Borisov dodal, že technologické kroky sú "takmer pripravené."
"Stanica bude vykonávať základný vesmírny výskum a testovať technológie pre dlhodobé operácie ILRS bez posádky, s perspektívou prítomnosti človeka na Mesiaci," uviedol Roscosmos v oznámení z 8. mája po podpise memoranda.
Komentár redakcie: Zatiaľ čo niektorí skeptici vyjadrujú pochybnosti o realizovateľnosti plne autonómnej výstavby (ako naznačujú komentáre na sociálnych sieťach), tento projekt predstavuje významný krok vpred v medzinárodnej spolupráci a v snahe o využitie lunárnych zdrojov. Otázkou ostáva, či dokáže spoločný čínsko-ruský podnik predbehnúť americké úsilie a nastaviť nové štandardy v prieskume vesmíru.
Nová výskumná stanica, trvalá lunárna základňa s posádkou, ktorá sa nachádza na južnom póle Mesiaca, doteraz prilákala 17 krajín, ktoré sa pripojili k programu – vrátane Egypta, Pakistanu, Venezuely, Thajska a Južnej Afriky. Základy položí čínska misia Chang'e-8 v roku 2028, ktorá bude prvým pristátím astronauta na povrchu Mesiaca.
Plán ILRS bol prvýkrát predstavený v júni 2021, keď Čína a Rusko oznámili, že vypustia komponenty pre robotickú mesačnú základňu pomocou piatich superťažkých raketových štartov v rokoch 2030 až 2035. Po vytvorení týchto základných častí plánuje Čína ďalšie štarty, ktoré základňu rozšíria a spoja ju s vesmírnou stanicou obiehajúcou Mesiac a dvoma uzlami umiestnenými na mesačnom rovníku a na odvrátenej strane Mesiaca, uviedol Wu Yanhua, hlavný dizajnér čínskeho projektu hlbokého prieskumu, na tlačovej konferencii v roku 2024.
Tento rozšírený model, ktorý položí základy pre pristátie s posádkou na Marse, by mal byť dokončený do roku 2050. "Bude poháňaný solárnymi, rádioizotopovými a jadrovými generátormi," povedal Wu. "Bude tiež zahŕňať komunikačné siete Mesiac-Zem a vysokorýchlostné komunikačné siete na mesačnom povrchu, ako aj lunárne vozidlá, ako je skokan, diaľkové vozidlo bez posádky a tlakové a netlakové vozidlá s posádkou."
Memorandum prichádza v čase rastúcich ambícií čínskych vesmírnych programov. Krajina má lunárnu prítomnosť od pristátia misie Chang'e 3 v roku 2013, ktorá umiestnila vozidlo na Mesiac. Nasledujúce misie pristáli s ďalšími vozidlami na Mesiaci a Marse, pričom zbierali vzorky z blízkej a vzdialenej strany Mesiaca a zmapovali mesačný povrch.
Čínske preteky o vybudovanie lunárnej základne majú aj amerického rivala v programe Artemis, ktorý v poslednom čase sužujú meškania. Artemis III, ktorý uvidí návrat astronautov NASA k nášmu najbližšiemu prirodzenému satelitu prvýkrát po viac ako 50 rokoch, by mal odštartovať niekedy v roku 2027.
