Čína demonštrovala silu s Putinom a Kimom: Svet stojí pred voľbou – mier alebo vojna, tvrdí Si Ťin-pching

Čínsky prezident Si Ťin-pching hostil rozsiahlu vojenskú prehliadku za účasti Putina a Kima, čím vyslal svetu silný signál. Udalosť vyvolala ostré reakcie a obavy z prehlbovania geopolitického napätia.

Čína demonštrovala silu s Putinom a Kimom: Svet stojí pred voľbou – mier alebo vojna, tvrdí Si Ťin-pching
Zdroj: co.uk
Si Ťin-pching využil vojenskú prehliadku v Číne, ktorej sa zúčastnili Vladimir Putin a Kim Čong-un, na zdôraznenie, že svet sa nachádza na križovatke medzi mierom a vojnou. Prehliadka bola demonštráciou sily a jednoty voči Západu.

Čína usporiadala rozsiahlu vojenskú prehliadku pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny, ktorú v Číne nazývajú Vojnou odporu proti japonskej agresii. Medzi hosťami boli Vladimir Putin a Kim Čong-un, čo vyvolalo pozornosť svetovej verejnosti. Si Ťin-pching vo svojom prejave pred 50 000 divákmi uviedol, že ľudstvo opäť stojí pred dilemou: mier alebo vojna, dialóg alebo konfrontácia. Zdôraznil, že Čína sa nikdy nenechá zastrašiť a je nezastaviteľná, čím narážal na USA a ich spojencov.

Prehliadka bola vyvrcholením týždňa diplomatických aktivít, počas ktorých Si Ťin-pching hostil množstvo svetových lídrov v Tchien-ťine. Cieľom bolo posilniť vplyv zoskupení vedených Čínou na úkor západných štruktúr, ako je NATO. Stretnutie troch autoritárskych lídrov na Námestí nebeského pokoja vyslalo silný odkaz Západu.

Donald Trump na túto udalosť reagoval prostredníctvom svojej sociálnej siete, pričom zaželal Si Ťin-pchingovi a čínskemu ľudu pekný deň a vyjadril “vrúcnosť” Putinovi a Kim Čong-unovi, ktorých obvinil zo sprisahania proti USA. Kremeľ obvinenia odmietol. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas označila stretnutie troch lídrov za priamu výzvu pre medzinárodný systém založený na pravidlách a zdôraznila, že ruská vojna na Ukrajine je podporovaná čínskou podporou.

Komentár redakcie: Stretnutie Si Ťin-pchinga s Putinom a Kim Čong-unom signalizuje prehlbujúcu sa alianciu medzi týmito štátmi a predstavuje výzvu pre západné mocnosti. Vojenská prehliadka v Číne slúži ako demonštrácia sily a odhodlania, ale zároveň zvyšuje obavy z eskalácie geopolitického napätia a potenciálneho konfliktu.

Analytik Wen-Ti Sung z Atlantic Council uviedol, že Peking vysiela správu, že sa nebojí stáť pri svojich priateľoch, aj keď západné krajiny naďalej uplatňujú sankcie voči Rusku. Krátko po prehliadke Kim a Putin usporiadali formálne stretnutie, na ktorom Kim vyjadril ochotu urobiť všetko pre pomoc Rusku, čo označil za bratskú povinnosť. Podľa juhokórejských odhadov Severná Kórea vyslala do Ruska približne 15 000 vojakov.

Na prehliadke bola predstavená rozsiahla škála vojenskej techniky, vrátane tankov, dronov, rakiet dlhého doletu, stíhačiek a stealth lietadiel. Niektoré z prezentovaných zbraní boli hypersonické rakety určené na ničenie lodí na mori a nové medzikontinentálne balistické rakety schopné niesť jadrové hlavice. Analytička Jennifer Parker uviedla, že prehliadka bola skôr o vyslaní konkrétnej správy než o signalizovaní nových schopností.

Si Ťin-pching sa vo svojom prejave často odvolával na “omladenie čínskeho národa”, čo je bežná fráza pre jeho plán budúcnosti Číny, ktorý zahŕňa anexiu Taiwanu. Ľudová oslobodenecká armáda prechádza pod vedením Si Ťin-pchinga rozsiahlym procesom modernizácie, ale zároveň čelí problémom s korupciou.