Cítite sa často ako obeť? Medzinárodná štúdia spája tento pocit s vierou v konšpirácie

Ľudia, ktorí majú sklon vnímať sa ako obete nespravodlivého zaobchádzania, sú náchylnejší veriť konšpiračným teóriám. Vyplýva to z rozsiahlej medzinárodnej štúdie publikovanej v European Journal of Social Psychology.

Výskum pod vedením Daniela Toribia-Flóreza z University of Kent, na ktorom sa podieľalo viac ako 70 vedcov z Európy, Ameriky, Ázie a Oceánie, naznačuje, že pocit osobnej krivdy môže byť silnejším prediktorom konšpiračného myslenia než vnímanie historickej krivdy voči vlastnej skupine. Predchádzajúce štúdie sa často zameriavali na kolektívne vnímanie obete, teda presvedčenie, že skupina, ku ktorej človek patrí, bola v minulosti poškodená. Autori štúdie však tvrdia, že konšpiračné teórie sa často točia okolo predstavy osobného poškodenia.

"Mnohé konšpiračné teórie vychádzajú z myšlienky, že so skupinou človeka bolo nespravodlivo zaobchádzané alebo sa stala terčom mocnej skupiny konajúcej tajne a nepriateľsky," vysvetlil Toribio-Flórez. Vedci skúmali, či ľudia s tendenciou vnímať sa ako obete majú sklony veriť konšpiračným teóriám. Zozbierali dáta z 15 krajín, aby zistili, či sa pozorované vzorce opakujú v rôznych kultúrnych kontextoch.

Prvá fáza výskumu analyzovala dáta z dvoch nemeckých prieskumov zameraných na vplyv osobnostných čŕt na dôveru vo vedu. Súčasťou bol dotazník zameraný na citlivosť na nespravodlivosť – miera, do akej človek vníma a reaguje na situácie, v ktorých sa cíti nespravodlivo zaobchádzané. Ďalej merali konšpiračné myslenie, teda sklon podozrievať, že dôležité udalosti sú výsledkom skrytých sprisahaní. Analýza odhalila pozitívnu koreláciu medzi citlivosťou na nespravodlivosť a konšpiračným myslením.

Komentár redakcie: Štúdia prináša zaujímavé poznatky o vzťahu medzi osobným vnímaním krivdy a vierou v konšpiračné teórie. Autori upozorňujú, že ide o korelačnú štúdiu, ktorá neumožňuje určiť príčinnú súvislosť. Je potrebné ďalšie experimentálne skúmanie, aby sa zistilo, či pocit krivdy vedie k viere v konšpirácie alebo naopak, alebo či je vzťah obojsmerný.

V druhej štúdii sa výskumníci zamerali na rozsiahlejší vzorec. Zozbierali odpovede od takmer 15 000 ľudí z 15 krajín sveta. Účastníci vyplnili dotazník zameraný na citlivosť na nespravodlivosť a tri rôzne dotazníky zamerané na vieru v konšpirácie: všeobecné vyhlásenie o tom, že úrady často skrývajú pravdu, tvrdenie o klimatickej konšpirácii a tvrdenie o vakcinačnej konšpirácii. Analýza dát ukázala, že citlivosť na nespravodlivosť bola konzistentne spojená s väčšou ochotou veriť konšpiračným teóriám. Vzťah bol najsilnejší pre všeobecnú vieru v konšpirácie, o niečo slabší pre konšpirácie o vakcínach a najslabší pre konšpirácie o klimatickej zmene.

Sila vzťahu sa líšila medzi krajinami. V krajinách ako USA, Nový Zéland a Austrália bola asociácia medzi citlivosťou na nespravodlivosť a vierou v konšpirácie výraznejšia. Naopak v Kostarike, Čile a Kolumbii bol vzťah minimálny alebo žiadny. Vedci sa pokúšali zistiť, či faktory ako bohatstvo krajiny, príjmová nerovnosť, osobné slobody, vnímanie korupcie, dôvera v inštitúcie alebo kultúrna orientácia na individualizmus ovplyvňujú tieto rozdiely, no bez jednoznačných výsledkov.