Črevná mikroflóra: Spoločné črty autizmu, ADHD a anorexie odhalené

Nová štúdia identifikovala odlišné vzorce v črevných baktériách detí a dospievajúcich s autizmom, ADHD a anorexiou. Výskum poukazuje na prepojenie medzi mikrobiómom, stravovacími návykmi a zdravím mozgu.

Ľudský tráviaci trakt je domovom pre bilióny mikroorganizmov, známych ako črevná mikroflóra. Tento vnútorný ekosystém komunikuje s mozgom prostredníctvom zložitej siete signálov, nazývanej os črevo-mozog. Vedci čoraz viac zisťujú, že nerovnováha v tomto mikrobiálnom spoločenstve, nazývaná aj dysbióza, môže súvisieť s rôznymi zdravotnými stavmi, vrátane tých, ktoré ovplyvňujú mozog.

Neurovývinové poruchy ako autizmus (ASD) a porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), spolu s psychiatrickou poruchou anorexia nervosa (AN), sú často sprevádzané gastrointestinálnymi problémami a atypickými stravovacími vzorcami.

Tím vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave sa zameral na lepšie pochopenie možných spojení medzi zdravím čriev a týmito stavmi. Ich cieľom bolo porovnať črevnú mikroflóru pri týchto troch odlišných poruchách a preskúmať väzby na hormóny regulujúce chuť do jedla a ďalšie biologické markery.

Komentár redakcie: Zistenia štúdie poukazujú na potenciálne terapeutické ciele zamerané na črevnú mikroflóru, avšak je nutné vykonať rozsiahlejšie výskumy na potvrdenie týchto predbežných výsledkov a preskúmanie vplyvu faktorov ako strava a životný štýl.

Výskumný tím pod vedením Marcely Šoltysovej a Aleksandry Tomovej zapojil do štúdie 117 detí a dospievajúcich. Táto skupina zahŕňala 30 chlapcov s ASD, 14 detí s ADHD a 21 dospievajúcich dievčat s AN. Ich biologické údaje boli porovnané so skupinou 52 zdravých detí, ktoré boli vekovo a pohlavne zhodné, aby slúžili ako základ pre porovnanie.

Na uskutočnenie výskumu vedci odobrali od všetkých účastníkov vzorky stolice a krvi. Zo vzoriek stolice analyzovali zloženie črevnej mikroflóry pomocou techník genetického sekvenovania. Tiež merali hladiny kalprotektínu a zonulínu, dvoch proteínov, ktoré môžu indikovať zápal alebo zvýšenú priepustnosť v čreve.

Z krvných vzoriek merali hladiny niekoľkých hormónov, ktoré sa podieľajú na pocite hladu a sýtosti, vrátane leptínu, ghrelínu a peptidu YY (PYY), ako aj niektorých proteínov spojených s rastom a zdravím nervových buniek.

Analýza odhalila niekoľko spoločných znakov medzi skupinami pacientov v porovnaní so zdravými kontrolami. U všetkých troch skupín pacientov, s ASD, ADHD a AN, sa preukázal vyšší pomer dvoch hlavných skupín baktérií, známych ako Bacteroidetes k Firmicutes. Tento pomer sa často považuje za indikátor celkovej rovnováhy ekosystému čriev. Pacienti s týmito tromi poruchami mali tiež tendenciu mať nižšie hladiny prospešných baktérií, ako sú Bifidobacterium a Faecalibacterium.

Okrem týchto spoločných charakteristík bol každý stav spojený s jedinečným mikrobiálnym podpisom. Deti s ASD a ADHD mali nižšiu celkovú bakteriálnu rozmanitosť, čo znamená menej rozmanité spoločenstvo mikróbov v ich črevách. Skupina s ASD mala vyššie hladiny baktérií Bacteroidetes a Escherichia-Shigella a nižšie hladiny Actinobacteriota a Ruminococcus.

Podobne skupina s ADHD vykazovala zvýšenie Escherichia-Shigella a skupiny nazývanej Desulfovibriota, spolu s poklesom Firmicutes. Dospievajúci s AN mali tiež nižšie hladiny Firmicutes, ale vykazovali zvýšené hladiny niekoľkých ďalších bakteriálnych skupín, vrátane Proteobacteria, Cyanobacteria a Verrucomicrobiota.

Keď výskumníci skúmali hormóny regulujúce chuť do jedla, našli pozoruhodné rozdiely. Deti s ADHD mali výrazne nižšie hladiny PYY, hormónu, ktorý pomáha signalizovať pocit sýtosti po jedle. Zmeny boli výraznejšie v skupine s AN, kde mali účastníci nižšie hladiny leptínu, ghrelínu a PYY v porovnaní so zdravými jedincami. Výskumníci nenašli významné rozdiely v markeroch črevného zápalu alebo v hladinách faktorov rastu nervov medzi skupinami.

Štúdia poskytuje pohľad na črevné prostredie pri týchto stavoch a jej závery sú sprevádzané určitými obmedzeniami. Autori poznamenávajú, že veľkosť vzorky bola relatívne malá, čo bola výzva, ktorú zintenzívnilo obdobie zberu údajov počas pandémie COVID-19. Menší počet účastníkov znamená, že zistenia by sa mali považovať za predbežné a vyžadujú potvrdenie vo väčších a rôznorodejších skupinách pacientov.

Okrem toho môže byť črevná mikroflóra ovplyvnená mnohými vonkajšími faktormi, vrátane stravy, fyzickej aktivity a užívania liekov, ktoré neboli zameraním tohto konkrétneho výskumu. Budúci výskum by sa mohol zamerať na kontrolu týchto premenných, aby sa získal jasnejší obraz o špecifickej úlohe, ktorú mikróby zohrávajú.

Štúdia „Črevná mikroflóra u detí a dospievajúcich s autizmom, ADHD a anorexiou a jej prepojenie s hladinami hormónov sýtosti“ bola autorsky spracovaná Marcelou Šoltysovou, Aleksandrou Tomovou, Martinou Paulinyovou, Silviou Lakatošovou, Janou Trebatickou a Danielou Ostatníkovou.