Črevo a myseľ: Môže zdravší mikrobióm zlepšiť duševné zdravie?

Vedci skúmajú prepojenie medzi črevom a mozgom, hľadajúc nové cesty k liečbe duševných ochorení.

Črevo a myseľ: Môže zdravší mikrobióm zlepšiť duševné zdravie?
Zdroj: eurekalert.org
Takmer každý siedmy človek na svete trpí duševnou poruchou, čo predstavuje jednu z najnaliehavejších zdravotných výziev. Nový výskum naznačuje, že kľúč k zlepšeniu duševnej pohody môže byť ukrytý v našom čreve.

Výskumníci z University of South Australia skúmajú komplexné prepojenie medzi črevom a mozgom, aby odhalili ich úlohu v duševnom zdraví a celkovej pohode. Ich analýza rastúceho množstva dôkazov potvrdzuje, že zmeny v črevnom mikrobióme môžu priamo ovplyvňovať mozgovú chémiu.

Prehľad štúdií priniesol tieto kľúčové zistenia:

* Silné dôkazy o tom, že črevné mikroorganizmy môžu meniť mozgovú chémiu, reakcie na stres a správanie u zvieracích modelov.

Komentár redakcie: Tento výskum otvára nové perspektívy v prístupe k duševnému zdraviu. Ak sa potvrdí priamy vplyv črevného mikrobiómu na duševnú pohodu, mohlo by to viesť k revolúcii v liečbe a prevencii duševných ochorení. Je povzbudzujúce vidieť, že vedci hľadajú alternatívne a prístupnejšie metódy liečby, ktoré by mohli pomôcť miliónom ľudí na celom svete.

* Narušené črevné vzorce boli pozorované pri stavoch ako depresia a schizofrénia.

* Predbežné štúdie s probiotikami, zmenami stravy a transplantáciami fekálnej mikrobioty preukázali zlepšenie nálady a úzkosti.

* Psychiatrické lieky môžu meniť mikrobióm, čo poukazuje na silné prepojenie medzi črevom a mozgom.

Srinivas Kamath, vedúci autor štúdie, zdôrazňuje, že črevo by mohlo byť kľúčom k zlepšeniu duševného zdravia na celom svete. "Prepojenie medzi črevom a mozgom je jednou z najvzrušujúcejších oblastí výskumu duševného zdravia," hovorí Kamath. "Vieme, že trilióny mikróbov v našom tráviacom systéme komunikujú s mozgom prostredníctvom chemických a nervových dráh, ovplyvňujúc našu náladu, úroveň stresu a dokonca aj kognitívne funkcie."

Doktor Paul Joyce, spoluautor štúdie, dodáva: "Stále viac si uvedomujeme, že faktory životného štýlu, ako strava, stres a prostredie, môžu formovať ako črevné baktérie, tak aj duševnú pohodu. Ak dokážeme, že črevné baktérie hrajú priamu úlohu pri duševných ochoreniach, mohlo by to zmeniť spôsob, akým diagnostikujeme, liečime a dokonca predchádzame týmto stavom."

Výskumníci zdôrazňujú potrebu rozsiahlejších a dlhodobejších štúdií, ktoré by zohľadňovali rôznorodosť populácií a sledovali zmeny v čreve v priebehu času. Navrhujú, že "terapie založené na mikrobióme, ako sú probiotiká, prebiotiká alebo diéty na mieru, môžu ponúknuť dostupné, bezpečnejšie, lacné a kultúrne prispôsobiteľné možnosti, ktoré dopĺňajú existujúcu starostlivosť."

University of South Australia a University of Adelaide spoja svoje sily a vytvoria Adelaide University, ktorá otvorí svoje brány v januári 2026.